Hramadstva22

Biełarus zasnavaŭ u Varšavie muzyčnuju škołu i pamior. Ciapier škoła pad pahrozaj

U Varšavie ŭ śniežni 2025 hoda raptoŭna pamior biełarus Alaksandr Kavalčuk — zasnavalnik škoły ŭdarnych instrumientaŭ Hit&Beat. Jon pozna daviedaŭsia pra ciažki dyjahnaz — rak straŭnika — i spadziavaŭsia prajści lačeńnie, tamu nie paśpieŭ pieradać nikomu dostup da rachunkaŭ, dakumientaŭ i važnaj infarmacyi. Ciapier škoła vymušanaja ŭ śpiešcy adnaŭlać dakumientacyju i ŭžo sutyknułasia z pahrozaj vysieleńnia: arendadaŭca skasavaŭ damovu i znajšoŭ novaha najmalnika pamiaškańnia, piša Most.

Nadpis «Dapamažycie. Škołu chočuć zakryć» na budynku Hit&Beat. Fota z archiva škoły

Alaksandr Kavalčuk, viadomy ŭ muzyčnym asiarodździ jak Aleks Chit, pryjechaŭ u Polšču ŭ 2018 hodzie. Spačatku jon dapamahaŭ pradprymalnikam-emihrantam asvojvacca ŭ novaj krainie, pravodziŭ navučalnyja sustrečy, a prykładna praz dva hady adkryŭ škołu barabanaŭ.

Z časam heta škoła stała nie prosta adukacyjnym prajektam, a tvorčaj supolnaściu, jakaja abjadnała darosłych i dziaciej, palakaŭ i emihrantaŭ. Dla mnohich pierasialencaŭ škoła stała miescam chutčejšaj adaptacyi. Tut taksama zajmalisia ludzi z aŭtyzmam i niekalki vučniaŭ ź sindromam Daŭna. Akramia zasnavalnika, u škole pracavali jašče dvoje vykładčykaŭ.

U listapadzie 2025 hoda Alaksandr pačaŭ adčuvać mocnaje niedamahańnie, chutka schudnieŭ. Spačatku jon dumaŭ, što heta zvyčajnyja prablemy sa straŭnikam, ale abśledavańnie pakazała ankałahičnaje zachvorvańnie. Jaho špitalizavali, praviali pieršyja pracedury i nienadoŭha adpuścili dadomu. Paźniej mužčyna znoŭ viarnuŭsia ŭ kliniku, adnak chvaroba ŭžo była ŭ ciažkaj stadyi. 18 śniežnia 2025 hoda Alaksandr pamior va ŭzroście 39 hadoŭ.

Napiaredadni jon razmaŭlaŭ z bratam, jaki žyvie ŭ Biełarusi i źjaŭlajecca saŭładalnikam adnoj ź jaho kampanij. Mahčyma, Alaksandr moh pieradać jamu važnuju infarmacyju, ale, vidać, usio ž raźličvaŭ papravicca i nie paśpieŭ hetaha zrabić.

Paśla śmierci cieła pieravieźli ŭ Biełaruś, a škoła pačała adnaŭlać dakumienty. Vyśvietliłasia, što damovy z vučniami zachoŭvalisia tolki ŭ zasnavalnika, tamu supracoŭnikam daviałosia apytvać ludziej, kab adnavić śpisy i raźliki. Ciapier paćvierdžana nie mienš za 50 dziejnych damoŭ.

Dadatkovaj prablemaj stała arenda pamiaškańnia na vulicy Šviedskaj (Szwedzka). Jano naležyć pryvatnamu Miedycynskamu ŭniviersitetu imia Maryi Składoŭskaj-Kiury. U śniežni arendadaŭca nakiravaŭ apaviaščeńni ab apłacie, ale Alaksandr užo nie paśpieŭ ich atrymać.

Pakul u sudovym rejestry nie byli aformlenyja źmieny ŭ kiraŭnictvie, pradstaŭniki škoły nie mahli aficyjna atrymać infarmacyju. Paśla ŭniasieńnia źmienaŭ vyśvietliłasia, što damova ŭžo skasavanaja, a pamiaškańnie pieradadziena novamu arandataru. Pa słovach pradstaŭnikoŭ škoły, heta zroblena z parušeńniem umoŭ, bo damovu možna było skasavać tolki praz šeść miesiacaŭ paśla paviedamleńnia.

Vyzvalić pamiaškańnie škole zahadali 12 lutaha 2026 hoda — u dzień, kali Alaksandru spoŭniłasia b 40 hadoŭ. Pa słovach pradstaŭnicy škoły, arendadaŭca admaŭlajecca ad asabistych sustreč i kamunikuje tolki pa elektronnaj pošcie. U pamiaškańni ŭžo zamianili zamki i paškodzili dźviery, tamu była vyklikana palicyja, a materyjały pieradadzienyja ŭ prakuraturu.

Vučni škoły padrychtavali pietycyju z patrabavańniem naładzić adkryty dyjałoh z arendadaŭcam, urehulavać finansavyja pytańni, zabiaśpiečyć pierachodny pieryjad dla vykanańnia dziejnych damovaŭ i dazvolić škole praciahnuć pracu. U tekście pietycyi adznačajecca, što raptoŭnaje skasavańnie damovy biez abmierkavańnia i času na pierajezd razburaje sfarmavanuju supolnaść, jaje tradycyi i kulturnuju misiju.

Kamientary2

  • Pratt
    17.02.2026
    z kim vy viadziecie pieramovy , kaho prosicie ?!
    hetych ślimakoú ?
  • fleks
    18.02.2026
    Liču , što jość adziny varyjant - pačać usio spačatku

Ciapier čytajuć

U Minsku adbylisia masavyja zatrymańni vydaŭcoŭ i kniharaspaŭsiudnikaŭ33

U Minsku adbylisia masavyja zatrymańni vydaŭcoŭ i kniharaspaŭsiudnikaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

U cichi kvartał u centry Minska pryduć pieramieny. Tam budzie vializny skvier, centr sučasnaha mastactva i parkinh4

Dalnabojščyk spytaŭ u dziaŭčyn, čamu jany nie chočuć adnosin z dalnabojščykami — i paniesłasia11

Dobraachvotnik raskazaŭ pra słužbu z Łazoŭskim i jaho apošniuju bajavuju zadaču ŭ Bachmucie8

Pieršy krok da BNR: 108 hadoŭ tamu była abvieščana Pieršaja Ustaŭnaja hramata6

Siońnia na Alimpijadzie apošni šaniec biełarusaŭ1

Adzin sa scenaryjaŭ Pientahona praduhledžvaje likvidacyju ajatały Chamieniei i jaho syna1

Biełaruskija litaratary siońnia ŭ Dzień rodnaj movy praviaduć dyktoŭki2

«Uziać łachi pad pachi». A što takoje łachi?7

Na vostravie siarod hornaha voziera na Bałkanach masava hinuć samki čarapach. Pryčyna akazałasia niečakanaj5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U Minsku adbylisia masavyja zatrymańni vydaŭcoŭ i kniharaspaŭsiudnikaŭ33

U Minsku adbylisia masavyja zatrymańni vydaŭcoŭ i kniharaspaŭsiudnikaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić