Francuzskaje vojska maje na ŭzbrajeńni atamnyja padvodnyja łodki, najnoŭšyja BMP, viertaloty, adnyja ź lepšych u śviecie źniščalniki «Rafal». Adnak z pačatkam niadaŭniaj apieracyi ŭ Mali francuzskaje vojska paciarpieła sapraŭdnaje fijaska: kraina, jakaja letaś vydatkavała na vojska 52 miljardy dalaraŭ, nie zdoleła samastojna pierakinuć adnu bryhadu na adlehłaść piać hadzin lotu. Paryžu pryjšłosia prasić dapamohi ŭ inšych krain, piša Wall Street Journal.
Toje, što zdaryłasia z francuzskim vojskam ź biudžetam u dva razy bolšym za vajskovyja vydatki Turcyi ci Paŭdniovaj Karei, pakazvaje sučasny stan vojskaŭ krain Jeŭrasajuza.
Kali paraŭnać situacyju ŭ ZŠA i Francyi, to ZŠA z ahulnaha vajskovaha biudžetu 600 miljardaŭ dalaraŭ 107 miljardaŭ idzie na vypłatu zarobkaŭ, 53 miljardy — na patreby achovy zdaroŭja i jašče 50 miljardaŭ — na piensii. Ale Francyi zarobki vajskoŭcaŭ, ich piensii i strachoŭki kaštujuć pałovu jaje vajskovaha biudžetu.
Adnoj z pryčynaŭ hetaha staŭ pierachod na całkam kantraktnaje vojska, jakoje stała mieńšym pa kolkaści, ale bolš prafiesijnym. Ale — advarotny bok miedala — zarobki vajskoŭcaŭ ciapier «źjadajuć» 10,2 miljarda dalaraŭ (kala 20% vajskovaha biudžetu), jakija mahli b pajści na inšyja patreby.U vyniku niazłomnaje francuzskaje vojska isnuje tolki na papiery. Z 230 tysiačaŭ naminalnych vajskoŭcaŭ za 6 miesiacaŭ Francyja moža mabilizavać da bajavoj hatoŭnaści tolki 30 tysiačaŭ.
Francyja šmat tracicca na «krutyja štučki». Ale dla narmalnaha funkcyjanavańnia vojska adnych «krutych štučak» niedastatkova —
padčas apieracyj francuzskija dypłamaty praviali ceły tydzień u pierahavorach z ZŠA, Kanadaj i Brytanijaj, kab vybić ad ich transpartnyja samalotyS-17s , jakich u Francyi niama.
Nasamreč, Francyja ŭžo dziesiacihodździe čakaje pastavak 50 transpartnych samalotaŭ Airbus
Ź nievialikim fłotam maralna sastarełych
Vidać, pradbačačy padobnyja situacyi, Francyja i Vielikabrytanija ŭ 2010 hodzie zaklučyli dvuchbakovuju damovu, kab pry nieabchodnaści «zakryć dzirki» adno adnaho. Ale kali brytanskija zapraŭščyki spatrebilisia Francyi dla apieracyi ŭ Afrycy, Złučanaje Karaleŭstva adkazała «nie»: častka zapraŭščykaŭ «pracuje» ŭ Afhanistanie, astatnija ž trymajuć na bazach na vypadak mahčymaj ataki na Fałklendskija astravy.
Vysnovy z apieracyi ŭ Mali, jak i ŭ Livii, mohuć padvieści kiraŭnictva jeŭrapiejskich krain da pierahladu svajoj palityki biaśpieki.
Kamientary