U knižnym ahladzie «Boh Skarpijon» i «Litaratura pierachodnaha peryjadu».
Boh Skarpijon: pierakłady z anhielskaj i amerykanskaj litaratury: Pier. z anh. V.K. — Vilnia‑ Miensk, 2007. — 313 s.
Pierakładčyca V.K. vybrała z anhielskaj i amerykanskaj litaratury dla biełaruskaha čytača mienavita madern, siur i raskošu fin de siecle . Mabyć, jak vyratavańnie dla tych, kamu brakuje estetyki. Dla nas. Pačynajecca kniha pryhožaj‑pryhožaj Virdžynijaj Ŭułf. Jość Herbert Łoŭrens, Tenesi Ŭiljamz, Ŭiljam Hołdynh, T.Karahiesan Bojł, Poł Oster, Hary Enz.
Ruku redaktara vydańnia možna paznać pa adnym tolki źmieście. Akudovičavym «na astaču» — postskryptumam — hetym razam stanovicca absurdysckaja pjesa Harałda Pintera «Kachanak».
Nakład knihi ŭsiaho 200 asobnikaŭ. Na ŭpravie BNF jana kaštuje 9 500, u Akademknizie — 12 560
Litaratura pierachodnaha pieryjadu: tearetyčnyja asnovy historyka‑litaraturnaha pracesu / M.A.Tyčyna [i inš.] — Minsk: Biełaruskaja navuka, 2007. — 363 s.
U biełaruskaj litaratury pačatku XXI stahodździa — čas mastackich refleksijaŭ. Asensavańniu takich refleksijaŭ padvodzicca tearetyčny hrunt u šaści artykułach knihi «Litaratura pierachodnaha pieryjadu».
Teoryja litaratury śviadoma razvodzicca ŭ zborniku ad litaraturnaj krytyki i historyi litaratury: analizujecca samaŭśviadomlenaść — mastackaja refleksija — biełaruskaj litaratury, hiendernyja asablivaści biełaruskich tekstaŭ, aksijalohija tvorčaści maładych piśmieńnikaŭ u śviatle varyjatyŭnaści mastactva…
U zaklučeńnie Michaś Tyčyna piša pra toje, što «skon litaratury», «śmierć aŭtara» — heta zusim nie pra biełarusaŭ. Našyja tvorcy, ličyć litaraturaznaŭca, šukajuć najpierš duchoŭnaści, a značyć, vypadajuć z kantekstu postmadernovaha ładu (biazładździu?) myśleńnia, ułaścivaha zachodniaj litaratury na pierałomie stahodździaŭ.
U Akademknizie vydańnie pradajecca za 11 220.
Ciapier čytajuć
«Miesiacami ŭ kabinie, na siabie zabiŭ. I staŭ pytać: moža, žonka taksama budzie pracavać?». Čamu emihracyja raźbivaje siemji i što rabić, kab usio papravić
Kamientary