Hramadstva1212

Biełaruskaja Smalenščyna ŭžo ŭ siecivie!

U internecie źjaviŭsia sajt, pryśviečany Biełaruskaj Smalenščynie!

Prablema etničnaj miažy i pamiežnych terytoryj źjaŭlałasia adnoj z najvažliviejšych i najskładaniejšych prablemaŭ XX stahodździa. Pytańni vakoł nacyjanalnych mienšaściaŭ pa-raniejšamu nie pierastajuć uzdymacca suśvietnaj hramadskaściu, pakazvajučy tym samym aktualnaść nacyjanalnaha pytańnia ŭ našyja dni.

Stałasia tak, što na mapie Jeŭropy praktyčna nielha znajści krainaŭ, u jakich dziaržaŭnyja miežy poŭnaściu adpaviadali by miežam etničnym. Biełaruś, jak viadoma, nie źjaŭlajecca vyniatkam z ahulnaha praviła. Majučy mocnych susiedziaŭ, jak z zachadu, tak i z uschodu, naša ziamla vymušana była stać krainaj-donaram, jakaja bolš addavała svajoj terytoryi, niž atrymlivała. U varunkach hieapalityki kvoły hołas pratestu z boku miascovaj elity mała čaho davaŭ, bo za svaju ziamlu nie stajali narodnyja masy. Jany i nie mahli, bo byli ŭ svajoj bolšaści “ruskimi”, “palakami” ci prosta “tutejšymi” – patryjotami Maskvy, Varšavy ci prosta svajoj siamji i rodnaj chaty, a nie niejkaj, nikomu nie patrebnaj, akramia žmieńki intelektuałaŭ, krainy.

Časy mianialisia, a ź imi mianialisia i ludzi, ale słabych, jak i raniej, pieravažna nie pytalisia, a stavili pierad faktam.

Biełastoččyna, Vilenščyna, Dźvinščyna, Pskoŭščyna, Branščyna, Sievierščyna i Smalenščyna – heta toje, što ŭžo nikoli nie budzie biełaruskim pa prykmiecie dziaržaŭnaj ci administratyŭnaj. Adnak ci budzie tam Biełaruś kulturnaja i nacyjanalnaja zaležyć tolki ad nas samich.

Prajekt “Biełaruskaja Smalenščyna” źjaŭlajecca sprobaj pakul što adnaho čałavieka pryciahnuć uvahu hramadskaści da pytańnia biełaruskaha nasielnictva sučasnaj Smalenskaj vobłaści – terytaryjalna -administratyŭnaj adzinki Rasijskaj Fiederacyi.

Asnoŭnyja mety praekta nastupnyja:

· Papularyzoŭvać historyju i kulturu Biełaruskaj (Zachodniaj) Smalenščyny;

· Prapahandavać biełaruskuju samaśviadomaść siarod smalenskich biełarusaŭ, jak pryjezdžych ź Biełarusi, tak i miascovych;

· Aśviatlać usie apošnija naviny, jakija tyčacca biełaruskaha elemienta Smalenščyny.

Prajekt nie źbirajecca prapahandavać nijakich sieparatysckich idejaŭ ci zaklikać da pierahladu dziaržaŭnych miežaŭ, a niasie vyklučna kulturnicka-aśvietny i infarmacyjny charaktar.

Administratar sajta zaprašaje da supracoŭnictva ŭsich žadajučych padtrymać prajekt!!! Etnołahi, historyki, litaratary i ŭsie zacikaŭlenyja Biełaruskaj Smalenščynaj mohuć adsyłać na elektronnuju skryniu [email protected] svaje teksty, infarmacyju, fotazdymki, pytańni, zaŭvahi i prapanovy.

Kamientary12

Ciapier čytajuć

Načalnik milicyi Brahina stralaŭ u svaju žonku. Jana cudam vyžyła9

Načalnik milicyi Brahina stralaŭ u svaju žonku. Jana cudam vyžyła

Usie naviny →
Usie naviny

Biełarus zdavaŭ na pravy 75 razoŭ. Ale zdaŭ ža!3

U Polščy zatrymali biełarusa, jaki hulaŭ kala čyhunki

Kala 20 vyzvalenych palitviaźniaŭ jedzie praz Polšču ŭ Litvu2

Źjaviłasia videa momantu vybuchu ŭ Homieli na vulicy Kosarava5

U Smalavičach navahodniuju jołku pastavili prosta na prajeznaj častcy7

Na polska-biełaruskaj miažy biełaruskim skaŭtam pieradali Betlejemski ahoń miru FOTY1

Biełarusa, abvinavačanaha ŭ padryvach ciahnikoŭ na BAMie, asudzili ŭ Rasii na 22 hady1

Butan vydzielić 10 tysiač bitkojnaŭ na raźvićcio futurystyčnaha «Horada ŭśviadomlenaści»

«Z nas śmiajalisia va ŭsim śviecie. Jany bolš nie śmiajucca». Tramp vystupiŭ sa zvarotam da nacyi. Pra što havaryŭ?21

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Načalnik milicyi Brahina stralaŭ u svaju žonku. Jana cudam vyžyła9

Načalnik milicyi Brahina stralaŭ u svaju žonku. Jana cudam vyžyła

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić