Zdareńni88

Abiacaŭ zrabić šenhienskija vizy: 15-hadovy padletak ašukaŭ dziasiatki ludziej

Ciapier jany nie mohuć viarnuć pašparty.

15-hadovy chłopiec pradstaŭlaŭsia kurjeram firmy, jakaja dapamahaje atrymać šenhienskija vizy. Jon zabiraŭ pašparty, hrošy. Kamuści pašancavała atrymać šmatrazovy propusk praz zachodniuju miažu, inšyja nie mohuć viarnuć nazad navat svaje dakumienty i niemaleńkija sumy.

«Dziakavać Bohu, dla nas usio skončyłasia dobra: my zabrali pašparty i hrošy. Ale tolki praz 6 tydniaŭ. Maniŭ da taho času, pakul ja nie skazaŭ, što jedu ŭ milicyju. Tady jon zachvalavaŭsia, — raskazvaje Alaksiej. — Jon prapanoŭvaŭ zrabić vizu praz polskaje konsulstva. Ź jaho słoŭ, konsulstva znachodzicca ŭ Breście, tam u niejkaha jahonaha siabra pracuje siastra. Chacia vieryć u heta albo nie, nie viedaju. Jon navat sam pryznaŭsia, što maniŭ. Paprasiŭ prabačeńnia».

Čamu darosłyja ludzi tak spakojna addavali hrošy i dakumienty padletku? Dobra apranuty, z mašynaj. I dakumienty ŭ jaho nichto adrazu nie praviaraŭ — na vyhlad, hadoŭ dvaccać (sapraŭdny ŭzrost vyśvietlili paźniej). U dadatak, firma rekłamavałasia.

«Na žal, mienavita praz rekłamu na staroncy pra padarožžy «Ukantakcie». Paśla paznajomiŭsia z cenami. «Ukantakcie» i pa telefonie davoli dobra kansultavaŭ. I voś vynik… U dalejšyja razborki ŭłazić nie chaču. Kali budzie sprava, to hatovy davać pakazańni», — adznačaje Alaksiej.

Adnym z tych, chto rekłamavaŭ pasłuhi Paŭła, byŭ sajt vandrouki.by. «Pavieł napisaŭ nam: «Dobry dzień, my — maładoje ahienctva, chacieli b pravieści z vami konkurs — hatovyja pieramožcam zrabić biaspłatna šenhien», — raskazvaje redaktar sajta Andrej Mirančuk. — Ja paprasiŭ numar telefona, adras, rekvizity — usio dobra. Pieršy konkurs praviali — pieramožcy sapraŭdy atrymali vizy, voś niadaŭna skončyŭsia druhi. I pačalisia prablemy».

«Užo viadoma pra 23 čałavieki, jakich «kinuli», sumy ad 150 da 1800 jeŭra»,

— dzielicca abnoŭlenymi źviestkami Andrej.

Numary Paŭła nie adkazvajuć. Andrej siońnia jašče paśpieŭ ź im skantaktavacca. «Ja napisaŭ: «Čamu ludzi pra ciabie tak pišuć? Nieadkładna vyrašaj prablemy abo ja pišu, što ty machlar. Adkaz byŭ taki: «Rabi što chočaš».

A zatym pasypalisia pahrozy. Padletak spasyłaŭsia na Słužbu biaśpieki prezidenta, maŭlaŭ, tam daviadziecca raźbiracca. Čamu prykryvaŭsia mienavita Słužbaj biaśpieki? Mahčyma, adkaz u pracy jaho baćki. Jon raniej pracavaŭ u strukturnaj adzincy Kiraŭnictva spravami prezidenta, zajmaŭ vysokuju pasadu ŭ Minabłvykankamie, jašče kiravaŭ budaŭničaj kampanijaj.

Pa słovach Andreja, paciarpiełyja, kali nie atrymajuć nazad pašparty i hrošy, padaduć zajavy ŭ prakuraturu.

 

 

Kamientary8

Ciapier čytajuć

Biełarus, jaki vajavaŭ za Ukrainu, raspavioŭ, čym jaho začaravała kachanka Ina Kardaš, ahientka KDB29

Biełarus, jaki vajavaŭ za Ukrainu, raspavioŭ, čym jaho začaravała kachanka Ina Kardaš, ahientka KDB

Usie naviny →
Usie naviny

Siońnia nočču tempieratura pavietra apuskałasia da minus 31°S — rekord hetaj zimy1

«Čym bolš ciemry, tym bolš patrebnyja lichtaryki». Uładzimir Puhač — pra nadzieju, Maksima Znaka i pieršy aŭtobus da Minska1

Prapanujuć biaspłatna pažyć na vyśpie la bierahoŭ Uelsa — tym, chto hatovy ličyć tupikaŭ i inšych žyvioł

Pamior eks-namieśnik ministra kultury, dypłamat Vasil Černik

Minenierha: Ludzi pavinny z razumieńniem stavicca da źnižeńnia tempieratury ŭ kvaterach8

12‑hadovy chłopčyk u reanimacyi paśla katańnia na ciubinhu3

Pa siońniašnim dni vyznačali, kali pryjdzie viasna2

Unačy nad Biełaruśsiu bačyli Śniežny Miesiac FOTY

Bad Bunny vyjhraŭ «Hremi» za najlepšy albom hoda

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Biełarus, jaki vajavaŭ za Ukrainu, raspavioŭ, čym jaho začaravała kachanka Ina Kardaš, ahientka KDB29

Biełarus, jaki vajavaŭ za Ukrainu, raspavioŭ, čym jaho začaravała kachanka Ina Kardaš, ahientka KDB

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić