Śviet6464

Staršynia Rady BNR źviarnułasia ź listom da biełaruskaha naroda

Staršynia Rady BNR Ivonka Surviła źviarnułasia ź listom da biełaruskaha narodu, u jakim papiaredziła pra mahčymuju ahresiju z boku Rasiei i zaklikała da nacyjanalnaha jadnańnia.

U adroźnieńni ad štohadovych zvarotaŭ z nahody 25 sakavika, relihijnych śviataŭ albo rehularnych zajavaŭ nakont aktualnych palityčnych dy hramadzkich padziejaŭ, ź listami da biełaruskaha narodu Ivonka Surviła źviartałasia tolki čatyry razy za svajo bolš jak 16-hadovaje znachodžańnie na pasadzie staršyni Rady BNR, ciapierašni list – piaty pa liku.

List źmieščany na staroncy Rady BNR u facebook.

«Darahija surodzičy, braty i siostry biełarusy!, - havorycca ŭ liście. — Źviartajusia da vas ź listom u čarhovy raz. Jak i papiarednija razy, rablu heta, bo ciapier pahražaje Biełarusi vialikaje hora, i ja nia peŭnaja, što vy, budučy zasypanyja chłuślivaj prapahandaj, uśviedamlajecie ŭsiu hłybiniu hetaj niebiaśpieki.

Čałaviek, jakoha vy abrali dvaccać hadoŭ tamu na najvyšejšuju pasadu i jaki abiacaŭ narodu załatyja hory, daŭno ŭžo zabyŭsia na narod.

Zołata idzie jamu, jahonaj siamji i pamahatym, a ašukanamu narodu zastajecca tolki hora. Jon hatovy pradać usio lepšaje ŭ Biełarusi, zrabiŭšysia zakładnikam kramloŭskaha ahresara, jaki pačaŭ adbudoŭvać svaju stračanuju imperyju, novuju imperyju zła.

Siońnia, u 2014-m hodzie, chaču pryciahnuć vašuju ŭvahu na adkryta ahresiŭnuju dziejnaść budaŭnika hetaj imperyi, byłoha pałkoŭnika KHB Pucina, nia tolki za ŭschodniaj miažoj, ale i ŭnutry Biełarusi, dzie stvarajucca i ŭmacoŭvajucca rasiejskija vajskovyja bazy, nibyta dziela abarony ad vorahaŭ. A biełaruski narod, jaki hetak paciarpieŭ ad vojnaŭ, zhodny amal na ŭsio, «aby nie było vajny». A vajaŭničaja adbudova imperyi vierahodna pryviadzie da vajennych akcyjaŭ, u jakich iznoŭ buduć hinuć maładyja biełarusy i budzie źniščacca kraina.

Padziei, jakija adbylisia va Ŭkrainie apošnim časam, pakazvajuć, što Rasieja nie źmianiłasia.

Heta nia toj «starejšy brat», ź jakim biełarusy nibyta zžylisia ciaham dziesiacihodździaŭ, a zachopnik, suprać našyja prodki zmahalisia na praciahu ŭsiaho XIX stahodździa, i jaki adabraŭ u nas pačućcio hodnaści, rodnuju movu, kulturnyja i maralnyja kaštoŭnaści, i navat nacyjanalnuju śviadomaść. Heta toj samy «maskal», suprać jakoha pieraściarahaŭ nas Kastuś Kalinoŭski.

Kali spraŭdziacca zmročnyja pradkazańni palityčnych analitykaŭ, Rasieja pačnie z sumnaviadomaj «abarony ruskamoŭnych». Paśla čaho z dapamohaj svajho zakładnika Łukašenki praviadzie čarhovy sfalšavany «referendum», pavodle jakoha 125 % nasielnictva Biełarusi vykažacca za ŭvachod u skład Rasiejskaj Federacyi. I na hetym usio skončycca. Niezaležnaść, za jakuju najlepšyja syny i dočki Biełarusi zmahalisia dva stahodździ – znoŭ budzie stračanaja. I hetym razam, mahčyma, nazaŭsiody, bo Maskva ŭmieje pramyvać mazhi, a my – tolki miž saboj vajujem. Jak i inšyja paniavolenyja narody.

Kab baranicca ad čarhovaj akupacyi, nam patrebnaja nacyjanalnaja salidarnaść i viera, što zdolejem pieramahčy.

Darahija surodzičy! Kali vy adčuvajecie siabie biełarusami, a nia tolki «tutejšymi», kali kali vy žadajecie žyć u krai ščaślivym i zamožnym, davajcie zabudziemsia pra ŭsio, što nas padzialaje, dzie b my nie žyli – na Baćkaŭščynie ci za miažoj. Budźma hatovyja dać adpor zachopnikam, jakija žadajuć iznoŭ zrabić Biełaruś kalonijaj svajoj imperyi – dziela svaich ułasnych «nacyjanalnych intaresaŭ», nijak nia našych. Adziny supolny nacyjanalny intares biełaruskaha narodu – heta zamacavać svaju niezaležnaść.

Usiaho inšaha my z časam dasiahniem, bo my narod razumny, zdolny, pracavity. Tady budzie čas vyrašyć, jakoj my chočam bačyć našu volnuju, niezaležnuju krainu, i bracca za pracu, kab ździejśnić našyja mety.

Adzinaje, čaho my nia možam sabie dazvolić, kali lubim svoj kraj i žadajem pieradać jaho svaim dzieciam i ŭnukam volnym dy zamožnym, — heta być abyjakavymi i čakać, złažyŭšy ruki, novaje ahresii z boku susieda, u jakoha adzinaja pieravaha pierad nami – siła zbroi.

Dyk abvieścim śvietu, što my – haspadary na svajoj ziamli, i što inakš jano być nia moža.

Damahajmasia svajho prava žyć spakojna ŭ siabie doma, bieź nijakich pahrozaŭ ad susiedaŭ. Damahajmasia usie razam, kab Maskva vyvieła ź niejtralnaj Biełarusi svaje bazy i vojski. Biełaruś taksama pavinna vyjści z tak zvanaj systemy kalektyŭnaj biaśpieki SND, jakaja całkam kantralujecca rasiejskim Hienštabam. Nie dazvolim, kab našuju moładź uciahnuli ŭ čužuju vajnu. Śviet naš pačuje i dapamoža, bo pabačyŭ na svaje vočy sapraŭdny tvar pucinskaj Rasiei» - havorycca ŭ liście staršyni Rady Biełaruskaj Narodnaj Respubliki Ivonki Surviły da biełaruskaha narodu.

Kamientary64

Ciapier čytajuć

Łukašenka pieraabuŭsia: Pozna ŭviečary Minsk pahruzili ŭ ciemru. Navošta? Ja ž ad vas hetaha nie patrabavaŭ20

Łukašenka pieraabuŭsia: Pozna ŭviečary Minsk pahruzili ŭ ciemru. Navošta? Ja ž ad vas hetaha nie patrabavaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Žonka premjera Armienii Nikoła Pašyniana paviedamiła, što ich hramadzianski šlub zavieršany7

Telegram budzie całkam zabłakavany ŭ Rasii z 1 krasavika10

Biełaruska pakazała viačeru za 1600 rubloŭ u novym minskim restaranie. U sacsietkach spračajucca pra ceny3

Maks Korž vypuściŭ klip pa matyvach skandalnaha kancerta ŭ Varšavie. Heta vyhladaje jak manifiest25

Hetaj nočču tempieratura apuskałasia da 27 hradusaŭ

Žančyna paśla svarki z mužam pahražała padpalić siabie i dom1

Babaryka raskazaŭ, što budzie rabić dalej80

Minčanka vyjaviła ŭ prodažy smažanuju rybu ź ćvillu

Cichanoŭskaja sustrełasia z Babarykam i Kaleśnikavaj29

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Łukašenka pieraabuŭsia: Pozna ŭviečary Minsk pahruzili ŭ ciemru. Navošta? Ja ž ad vas hetaha nie patrabavaŭ20

Łukašenka pieraabuŭsia: Pozna ŭviečary Minsk pahruzili ŭ ciemru. Navošta? Ja ž ad vas hetaha nie patrabavaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić