Kultura44

Historyk Uładzimir Lichadziedaŭ nadrukavaŭ Bibliju pa technałohijach Skaryny FOTA

Biełaruski historyk, fiłakartyst i kalekcyjanier Uładzimir Lichadziedaŭ z dapamohaj technałohij XVI stahodździa ŭznaviŭ Bibliju pieršadrukara Francyska Skaryny. Unikalnaje vydańnie aŭtar prajekta pradstaviŭ 3 vieraśnia na pres-kanfierencyi ŭ Minsku.

Lichadziedaŭ raspavioŭ, što ideja adnaŭleńnia hetaj knihi «łunała niekalki hadoŭ». Historyk zanuryŭsia ŭ vyvučeńnie drukarskaj spravy, źviarnuŭsia da dakumientaŭ, u jakich apisvałasia technałohija stvareńnia papiery i praces druku. Pa hraviurach časoŭ Skaryny byŭ vyrableny drukarski varštat, śpiecyjalna dla hetaha aparata adlili matrycy i formy z tekstam Biblii.

Pa słovach aŭtara prajekta, kniha addrukavanaja na samarobnaj ilnianoj papiery, vyrablenaj pa staradaŭniaj technałohii vyčerpvańnia. Usiaho na adnoŭlenym stanku było vyrablena siem asobnikaŭ skarynaŭskaj Biblii. «Stanok dziejny, i heta vialikaja redkaść, pakolki ŭ śviecie adnavili ŭsiaho niekalki takich stankoŭ», — padkreśliŭ Lichadziedaŭ.

Adnoŭlenuju knihu Skaryny spačatku chacieli abkłaści ŭ skurany pieraplot, adznačyŭ historyk, adnak paźniej ad hetaj idei admovilisia, pakolki Biblija nie vyhladała b aŭtentyčna. Tady było vyrašana zrabić dla Biblii miakkuju vokładku, taksama pa staradaŭniaj technałohii. Vokładku prailustravaŭ biełaruski mastak-hrafik Barys Citovič.

«Ekśpierty z Sankt-Pieciarburha, Maskvy, a taksama Biełarusi dali knizie vysokuju acenku, — skazaŭ Lichadziedaŭ. — Kniha praktyčna nie adroźnivajecca ad aryhinała. Adnak varta razumieć, što pry siońniašnim raźvićci arhtechniki zrabić faksimilnaje abo repryntnaje vydańnie nieskładana, u toj čas jak adnoŭlenaja kniha — redkaść».

Na svaim varštacie historyk maryć addrukavać «pieršyja knihi, jakija vydavalisia ŭ drukarniach Biełarusi ŭ XVI-XVII stahodździach». Jon taksama adznačyŭ, što acanić vynik jaho pracy «niemahčyma», bo «adnoŭlenaja kniha nieacennaja». «U dadzieny momant kupić jaje [adnoŭlenuju Bibliju] nidzie nielha, ale kali budzie zacikaŭlenaja dziaržava abo miecenat, dumaju, takaja kniha pavinna prysutničać u biblijatekach krainy», - padkreśliŭ jon.

Drukarski varštat razam z vyrablenymi na im knihami budzie pradstaŭleny na fiestyvali knihi i presy ŭ ramkach XXI Dnia biełaruskaha piśmienstva, jaki projdzie 6-7 vieraśnia ŭ Zasłaŭi (Minskaja vobłaść). Haściam hetaha śviata budzie prapanavana pasprabavać samastojna vyrabić list ilnianoj papiery i paŭdzielničać u druku.

Kamientary4

Pamior paet Uładzimir Karyzna, aŭtar słoŭ da ciapierašniaha dziaržaŭnaha himna Biełarusi6

Pamior paet Uładzimir Karyzna, aŭtar słoŭ da ciapierašniaha dziaržaŭnaha himna Biełarusi

Usie naviny →
Usie naviny

Sistemnaha administratara Biełaruskaj čyhunki i byłoha śpiecnazaŭca asudzili za palityku i abvieścili terarystam4

Iranskija šachiedy prylacieli ŭ Azierbajdžan — adzin upaŭ kala škoły, druhi vybuchnuŭ na terytoryi aeraporta11

Niaviesta adpraviła žanicha pierad viasiellem na psichijatryčnuju ekśpiertyzu7

«Pra stratu $78 000 ja b mocna pieražyvała». Biełaruska svoječasova admoviłasia ad kuplańnia kvatery3

«Uviečary telefanuje lekar z palikliniki i raspaviadaje vyniki analizaŭ — heta prosta šok!» Biełarusy raspaviali pra miedycynu ŭ Litvie13

Ananimy — historyi biełarusaŭ, jakim prychodzicca šyfravacca, bo režym ličyć ich dziejnaść «kryminałam»10

Prajezd u minskaj maršrutcy, što mieŭsia padaražeć da piaci rubloŭ, budzie kaštavać mieniej

Vyjšaŭ sieryjał «Małady Šerłak» ad Haja Ryčy

Minsuviazi raspaviało, dzie ŭ Biełarusi paskoryŭsia internet, a dzie pryjdziecca pačakać1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pamior paet Uładzimir Karyzna, aŭtar słoŭ da ciapierašniaha dziaržaŭnaha himna Biełarusi6

Pamior paet Uładzimir Karyzna, aŭtar słoŭ da ciapierašniaha dziaržaŭnaha himna Biełarusi

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić