Hramadstva2020

Zachar Prylepin: Majdan pačynajecca z takoha sivoha tryźnieńnia, jak vychoŭvajuć moładź u Biełarusi

Viadomy rasijski piśmieńnik Zachar Prylepin na svajoj staroncy ŭ fejsbuku znoŭ zakranuŭ biełaruskaje pytańnie. Litaratar źviarnuŭ uvahu na publikacyju «Čym biełarusy adroźnivajucca ad ruskich. 6 hałoŭnych adroźnieńniaŭ» na sajcie melom.by.

Prylepin cytuje nastupnyja ŭryŭki: «1. Ludzi dziviacca tamu, što ŭ biełaruskich haradoŭ było Mahdeburhskaje prava, što ŭ Biełarusi taksama byŭ svoj Reniesans. My zaŭsiody naležali da jeŭrapiejskaj kultury, tut prachodziła miaža pamiž Jeŭropaj i Azijaj. My žyli ŭ impieryi — Vialikim Kniastvie Litoŭskim, jakaja raspaścirałasia ad Bałtyjskaha da Čornaha mora, ale heta była nie impieryja. Byli zusim inšyja pryncypy pabudovy dziaržavy, usie byli adnym narodam, byli talerantnaść i pamiarkoŭnaść.

Niahledziačy na ŭsie namahańni rasijskich histaryjahrafii, Maskoŭskaje kniastva stahodździami było pad jarmom Załatoj Ardy. Pa sutnaści, potym jany tak i nie vyzvalilisia ad hetaha pryhniotu — mientalna, zrazumieła».

«I ŭsio heta na ruskaj movie», — źviartaje ŭvahu Prylepin. Jon robić pieraściarohu Alaksandru Łukašenku: «Jašče raz skažu ab svaim pradčuvańni, jakoje nikoha nie chvaluje. Łukašenka, jak i Janukovič, ščyra dumajuć, što zaihryvajučy z hetymi «vainstuvujuščymi» idyjotami, dajučy im volu i słova, jon zamacoŭvaje svaju ŭładu i vychoŭvaje «suvierennaje nacyjanalnaje pačućcio». Nasamreč jon rychtuje sabie miesca na susiedniaj ź Janukovičam dačy», — adznačyŭ Prylepin.

Zachar Prylepin — papularny ŭ Rasii piśmieńnik nacyjanalistyčnych pohladaŭ, člen Nacyjanał-balšavickaj partyi. Prymaŭ udzieł u bajavych dziejańniach u Čačni. Mienavita knihi pra Čačniu prynieśli jamu viadomaść.

Prylepin aktyŭny prychilnik prajekta «Navarosija», jon naviedvaŭ «DNR» i «ŁNR». Prasiŭ akazvać bajevikam materyjalnuju dapamohu. Letaś jaho raman «Obitiel» atrymaŭ samuju prestyžnuju litaraturnyju premiju Rasii «Vialikaja kniha».

Varta adznačyć, što na tuju ŭznaharodu pretendavała i biełaruska Śviatłana Aleksijevič. Voś što jana havaryła ab Prylepinie: «Ja liču, što piśmieńnik, jaki prapavieduje vajnu, abaraniaje jaje i jamu heta padabajecca, — heta nie piśmieńnik, nie prafiesijanał. Heta čałaviek niejkaj inšaj prafiesii».

U kastryčniku letaś paśla hulni Biełaruś — Ukraina, śpiavańnie na trybunach śpievaŭ pra Pucina, Prylepin prapanoŭvaŭ układvać rasijskija hranty ŭ Biełaruś.

Kamientary20

Ciapier čytajuć

«Tolki try čałavieki buduć viedać pra vas. Samy pieršy čałaviek krainy». Źjavilisia zapisy razmoŭ špijonki Iny Kardaš z kurataram26

«Tolki try čałavieki buduć viedać pra vas. Samy pieršy čałaviek krainy». Źjavilisia zapisy razmoŭ špijonki Iny Kardaš z kurataram

Usie naviny →
Usie naviny

«Prosta lusterka». Biełarusy pakazali, u što pieratvaryŭ darohi cykłon ź ledzianym daždžom

Karajeŭ raskazaŭ, dzie ciapier pracujuć jaho syny5

U Lidskim rajonie ekipaž DAI padjechaŭ da mašyny, što mocna zachrasła ŭ sumiocie, i raskryŭ adrazu niekalki złačynstvaŭ

Niekalki rasijskich dronaŭ zalatali na Homielščynu 26—27 studzienia — adzin upaŭ u Dobrušy5

Va Ukrainie padčas zatrymańnia zabojcy zahinuli čaćviora śpiecnazaŭcaŭ4

«Dziaŭčatki imknulisia jaje abierahać». Historyja asudžanaj za danaty Natalli Levaj, jakaja rychtujecca naradzić za kratami

Hierasimaŭ abjaviŭ ab zachopie horada Kupiansk-Vuzłavy, da jakoha rasijskaje vojska navat nie padyšło18

Piaskoŭ panarakaŭ na «deficyt siabroŭskich pačućciaŭ», što ź niekatorymi krainami zachoŭvajecca stahodździami14

Mocnyja marazy viartajucca, da vychodnych da minus 23°S

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Tolki try čałavieki buduć viedać pra vas. Samy pieršy čałaviek krainy». Źjavilisia zapisy razmoŭ špijonki Iny Kardaš z kurataram26

«Tolki try čałavieki buduć viedać pra vas. Samy pieršy čałaviek krainy». Źjavilisia zapisy razmoŭ špijonki Iny Kardaš z kurataram

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić