Užo bolej jak piać dziesiacihodździaŭ biełarusy Paŭnočnaj Amieryki ładziać svaje tradycyjnyja sustrečy kožnyja dva hady.

Sioletni forum z 3-ha pa 5-ha vieraśnia vitała stalica Kanady Atava. Bahataja prahrama 32-j sustrečy z temaj «Dyjaspara: nacyjanalnaja śviadomaść i raźvićcio hramadzianskaj supolnaści i kultury» prapanavała ŭdzielnikam šerah imprezaŭ uklučna z tak zvanaj «akademijaj», paetyčnymi čytańniami, vystavaj karcin, mastackich vyrabaŭ i suvieniraŭ, naviedvańniem histaryčnych miescaŭ, vodnaj prahułkaj pa race Atava.
Forum pryciahnuŭ bolš za sto ŭdzielnikaŭ z roznych kutkoŭ paŭnočna-amierykanskaha kantynientu. Sustreču vitali prysutnyja pradstaŭniki ataŭskaj haradzkoj rady i šerahu niaŭradavych arhanizacyj i supołak z ZŠA i Kanady, ź jakimi biełarusy ciesna supracoŭničajuć. Vitańni dasłali premjer pravincyi Antarya sp. Katlin Uin i ministr federalnaha ŭradu Kanady sp. Miełani Džoli. U svaim vitańni sp. Džoli, u pryvatnaści, adznačyła, što «štodvuchhadovyja sustrečy biełarusaŭ Paŭnočnaj Amieryki dajuć mahčymaść śviatkavać dasiahnieńni biełaruskaj spadčyny, pakazać biełaruskuju kulturu i vyjavić dasiahnieńni tych hramadzian našych krainaŭ, što majuć biełaruskaje pachodžańnie».
Ciaham dvuch dzion išoŭ abmien dumkami pa šerahu pytańniaŭ siońniašniaha stanu i raźvićcia asiarodkaŭ biełarusaŭ u ZŠA i Kanadzie. Dyskusii zakranuli i nadzionnyja kłopaty arnanizacyj, i šmatlikija źmieny i tendencyi raźvićcia siońniašniaha śvietu, što majuć ŭpłyŭ na žyćcio i dziejnaść biełaruskich asiarodkaŭ. Pryniataja rezalucyja adznačyła niezamiennuju rolu rodnaj movy ŭ zachavańni i raźvićci nacyjanalnaj samaśviadomaści i kultury našych surodzičaŭ, što žyvuć za miažoj. Rezalucyja prapanavała šerah kankretnych mieraŭ dla ŭmacavańnia i raźvićcia biełaruskich asiarodkaŭ, što dziejuć u Paŭnočnaj Amierycy.
Bahataja kulturnaja prahrama pradstaviła šmat miascovych talentaŭ, a kancert biełaruskaha barda Viktara Šałkievič staŭ niesumnienna padziejaj, što zapomnicca ŭdzielnikam sustrečy ŭ Kanadzie na doŭhija hady.
Kamientary