U Minsku ŭstalavali pieršyja aŭtamaty pa prodažy artezijanskaj vady FOTA
U lutym tut.by pisaŭ pra ŭkrainskaha biznesoŭca Valancina Pančanku, jaki vyrašyŭ ustalavać u Minsku aŭtamaty pa prodažy artezijanskaj vady, ale sprava zajšła ŭ tupik praz hod pierapiski z čynoŭnikami. Adnak praź niekalki miesiacaŭ paśla publikacyi aŭtamaty ŭ stalicy ŭsio ž źjavilisia. Tut.by pahladzieŭ, jak jany vyhladajuć i pracujuć, a taksama pahavaryŭ ź inicyjataram piłotnaha prajekta.

Nahadajem, biznesoviec z Chiersona Valancin Pančanka razam ź biełaruskimi partniorami jašče ŭ kancy 2014-ha vyrašyli pastavić u Minsku aŭtamaty pa prodažy artezijanskaj vady, jakija raspaŭsiudžanyja va Ukrainie i Rasii. Praz hod pierapiski ź miascovaj uładaj sprava zajšła ŭ tupik, ale praź niekalki miesiacaŭ paśla publikacyj u ŚMI zrušyłasia ź miortvaj kropki. Asablivuju padtrymku prajektu akazali ministerstva ekanomiki i ministerstva antymanapolnaha rehulavańnia i handlu.
U vyniku, TAA «Krynica la doma» zaklučyła z tavarystvami ŭłaśnikaŭ dahavory arendy placovak dla ŭstanoŭki aŭtamataŭ pa prodažy artezijanskaj vady i zapuściła šeść pieršych aŭtamataŭ. Jany raźmiaścilisia ŭ dvarach šmatpaviarchovikaŭ na Paŭdniovym Zachadzie i ŭ Brylevičach.

Naprykład, hety aŭtamat ustalavany ŭ dvary ŭ mikrarajonie «Brylevičy». Jon pracuje prosta: treba padstavić jomistaść pad kran, vybrać patrebnuju kolkaść vady, apłacić i zabrać vadu.
Vada ŭ aŭtamaty pryvozicca sa śvidraviny ŭ Fanipali. Šeść litraŭ abyjducca tut u 1 rubiel. Aŭtamat choć i staić na vulicy, ale zrobleny takim čynam, što vada ŭ im nie mocna nahravajecca letam i nie zamiarzaje zimoj, kaža Pančanka.

— Vada pryjazdžaje sa śvidraviny z tempieraturaj kala 12 hradusaŭ. Uletku jaje tempieratura vyrastaje da 18 hradusaŭ, zimoj moža apuskacca da piaci. Hiermietyčna ŭpakavany va ŭcieplenaj jomistaści kubamietr vady — heta dastatkova surjozny nazapašvalnik enierhii.
Tempieratura vady taksama zaležyć i ad taho, nakolki časta jana mianiajecca. Aŭtamat, kala jakoha my znachodzimsia, samy papularny. U sutki ludzi nabirajuć ź jaho prykładna pa 120 litraŭ. Ale, naturalna, heta nie tyja abjomy, jakija patrebnyja.

— Heta piłotny prajekt, jaki pakul nie akuplajecca. Ale my ŭpeŭnienyja, što z časam jon budzie zapatrabavanym i prybytkovym. Naprykład, u Kijevie praz takija aŭtamaty pradajecca ad 300 da 500 litraŭ u sutki. I heta pry tym, što tam isnuje nie adzin apieratar i na rynku dosyć surjoznaja kankurencyja.
Dośvied Kijeva i inšych haradoŭ pakazvaje, što ŭ sučasnych umovach mała kamu prychodzić u hałavu paškodžvać aŭtamaty ci peckać u ich krany.
— My rehularna abjazdžajem aŭtamaty i možam skazać, što nijakich aktaŭ vandalizmu nie było i ŭ Minsku. Va ŭsim śviecie heta pracuje, tamu, dumaju, nijakich prablem tut nie budzie.

U bližejšy čas u Minsku źjavicca jašče niekalki aŭtamataŭ i z časam ich kolkaść budzie raści. Na dumku inviestara, hety prajekt budzie nie tolki karysny minčukam, ale i vyhadny haradskim uładam. Pa padlikach Pančanki, 200 aŭtamataŭ pavinny davać niemałyja sumy padatkovych pastupleńniaŭ plus zabiaśpiečvać dadatkovuju zaniataść nasielnictva.
Kamientary