Arhanizacyja Abjadnanych Nacyj abviaściła ab hoładzie ŭ niekalkich rajonach Paŭdniovaha Sudana. Pavodle danych Suśvietnaj charčovaj prahramy AAN, amal 100 tysiač žycharoŭ krainy mohuć zahinuć u bližejšy čas, kali ŭ krainu nie pastupić dastatkovy abjom humanitarnaj dapamohi, piša VVS.
Kala miljona žycharoŭ Paŭdniovaha Sudana znachodziacca na miažy hoładu: ź ich, pavodle danych JUNISIEF, bolš za 250 tysiač dziaciej. Usiaho ad niedajadańnia ŭ Paŭdniovym Sudanie pakutuje 40% nasielnictva krainy, abo 4,9 młn čałaviek.
AAN upieršyniu za apošnija šeść hadoŭ abjaŭlaje ab situacyi masavaha hoładu.
Abjava ab hoładzie ŭ peŭnaj krainie ci rehijonie moža być zroblenaja, kali pa mienšaj miery 20% siemjaŭ pakutujuć ad mocnaha niedajadańnia i nijak samastojna nie mohuć vyrašyć hetuju prablemu, abo kali 30% nasielnictva pakutujuć ad vostraha niedajadańnia, a ad hoładu pamiraje jak minimum dva čałavieki ŭ dzień na kožnyja 10 tysiač nasielnictva.
Najbolš składanaja situacyja z charčavańniem stvaryłasia ŭ pravincyi Vachda (Junici) na poŭnačy krainy. Jak padkreślivajuć pradstaŭniki Suśvietnaj charčovaj prahramy AAN, niahledziačy na namahańni humanitarnych arhanizacyj, praduktaŭ charčavańnia, jakija pastaŭlajucca ŭ Paŭdniovy Sudan, nie chapaje dla taho, kab dapamahčy ŭsim haładajučym u najbolš paciarpiełych rehijonach.
Ekanamičnaja situacyja ŭ Paŭdniovym Sudanie, jaki z 2013 hoda znachodzicca ŭ stanie hramadzianskaj vajny pamiž uładami na čale z prezidentam Salva Kiiram, jakija pradstaŭlajuć narodnaść dzinka, i apazicyjaj, paharšajecca na praciahu niekalkich hadoŭ. U chodzie ŭzbrojenaha kanfliktu ŭ rehijonie zahinuli tysiačy čałaviek, jašče bolš za dvuch miljonaŭ stali zmušanymi pierasialencami.
Paŭdniovy Sudan abviaściŭ niezaležnaść ŭ 2011 hodzie. U 1998 hodzie, kali kraina jašče zmahałasia za niezaležnaść ad Sudana, ad hoładu na terytoryi sučasnaha Paŭdniovaha Sudana pamierli, pa roznych źviestkach, ad 70 da niekalkich sotniaŭ tysiač žycharoŭ.
Były hienieralny sakratar AAN Pan Hi Mun raniej vykazvaŭ aściarohi z nahody mahčymaha hienacydu ŭ krainie.
-
Francyja, Hiermanija i Vialikabrytanija papiaredzili Iran pra mahčymaść vajennaha ŭmiašańnia
-
U Techasie mužčyna rasstralaŭ natoŭp kala bara. ŚMI źviazvajuć heta z amierykanskimi ŭdarami pa Iranie
-
ZŠA paćvierdzili vykarystańnie stełs-bambardziroŭščykaŭ B-2 dla ŭdaraŭ pa Iranie. Jany vykanali biespasadačny pieralot praz pałovu śvietu z bazy ŭ Misury
Kamientary