«Dapamažycie, mama lažyć biez hałavy!» — padrabiaznaści abstrełu ŭkrainskaj Aŭdziejeŭki

Dvoje dziaciej zastalisia sirotami ŭ vyniku subotniaha abstrełu ŭkrainskaha horada Aŭdziejeŭka, raźmieščanaha na linii sudakranańnia z vojskami tak zvanaj «DNR». Artyleryjski snarad trapiŭ u dvor pryvatnaha doma. Da minułych vychodnych tut užo bolš za hod nichto nie žyŭ — haspadynia, Alena Asłanava, źjechała ŭ Kijeŭ ź dziećmi (dačkoj Ženiaj, jakoj ciapier 7 hadoŭ, i synam Arciomam, jakomu spoŭniłasia 27) nieŭzabavie paśla pačatku aktyŭnych bajavych dziejańniaŭ na Danbasie. Na majskija śviaty jana vyrašyła na niekalki dzion viarnucca ŭ Aŭdziejeŭku, kab pravieryć dom i pabačycca sa znajomymi. Hetaja pajezdka stała dla jaje fatalnaj, piša Radyjo Svaboda.
Uviečary ŭ subotu Alena Asłanava sabralisia ź siabrami ŭ dvary svajho doma, raźmieščanaha ŭ staroj Aŭdziejeŭcy, u pryvatnym siektary. U hości pryjšli jaje kumy, muž i žonka — Volha Kuračkina i Aleh Barysienka, a taksama znajomaja — miascovaja žycharka Maryja Dzikaja i jaje 4-hadovaja dačka Saša.
Piaciora darosłych siadzieli ŭ altancy na vulicy i smažyli šašłyk. Dziaŭčynki, Saša i Ženia, hladzieli multfilmy ŭ domie (heta, miarkujučy pa ŭsim, i vyratavała ich ad nieminučaj hibieli).
Kadry ź miesca abstrełu, jaki adbyŭsia kala 7 hadzin viečara, apublikavaŭ u siabie ŭ fejsbuku načalnik palicyi Danieckaj vobłaści Ukrainy Viačasłaŭ Abrośkin («pradaviec kuraciny» - adsyłka da «davajennaj» pracy ciapierašniaha lidara «DNR» Alaksandra Zacharčanki):
U vyniku vybuchu čatyry čałavieki — Alena Asłanava, Volha Kuračkina i Aleh Barysienka, Maryja Dzikaja — zahinuli na miescy. Syn Aleny Asłanavaj Arciom atrymaŭ najciažkoje ranieńnie hałavy i byŭ na viertalocie dastaŭleny ŭ balnicu ŭ Dniapry. Ciapier jon znachodzicca ŭ komie.
U Volhi Kuračkinaj i Aleha Barysienki zastałasia siratoj nie tolki 4-hadovaja dačka (paśla taho, što zdaryłasia, jana da hetaha času nie moža razmaŭlać), ale i darosły syn. Jon žyvie ŭ Daniecku, vučycca ŭ instytucie i pakutuje na ciažkaje chraničnaje zachvorvańnie.

4-hadovuju Sašu nočču taho ž dnia zabrała da siabie babula. 7-hadovuju Ženiu — ciotka. Abiedźvie jany pakul u Aŭdziejeŭcy, pryčym damy i kvatery svajakoŭ, jakija prytulili ŭ siabie sirot, znachodziacca jašče ŭ bolš niebiaśpiečnych rajonach, čym toj, dzie zahinuli ich baćki.
Ukrainskija ŭłady abvinavacili ŭ abstrele sieparatystaŭ «DNR» i kvalifikavali što adbyłosia jak terakt, pradstaŭniki «DNR» zajavili, što abstreł Aŭdziejeŭki ździejśnili «bajeviki Pravaha siektara». Aficyjnych kamientaroŭ misii ABSIE na Danbasie pa pytańni ab nakirunku, ź jakoha vioŭsia abstreł, pakul nie prahučała. Pa viersii Ukrainy, zychodnaj kropkaj strełu byŭ pasiołak Spartak, zaniaty sieparatystami, pa viersii «DNR» — siało Vadzianoje, jakoje znachodzicca pad kantrolem Ukrainskaj armii.

Adnymi ź pieršych na miescy trahiedyi apynulisia vałanciory humanitarnaj misii «Praliska». Jaje kiraŭnik, Jaŭhien Kaplin, raspavioŭ Radyjo Svaboda pra ŭbačanaje imi na miescy padziej:
Haspadynia doma, Alena Asłanava, zahinuła na miescy. Tam ža znachodziŭsia jaje starejšy syn Arciom. Jon u dadzieny momant znachodzicca ŭ Dniapry ŭ balnicy Miečnikava. Adrazu paśla abstrełu jon byŭ špitalizavany spačatku na chutkaj dapamozie, a potym siłami sanitarnaj avijacyi ŭ balnicu ŭ Dniapry. Nakolki mnie viadoma, u dadzieny momant jon znachodzicca ŭ komie druhoj stupieni. Daktary sprabujuć viarnuć jaho da žyćcia. U jaho vielmi mocna paškodžany hałaŭny mozh. Jak pisaŭ u fejsbuku namieśnik hałoŭnaha doktara balnicy Miečnikava, takuju kolkaść askiepkaŭ i žaleza ŭ hałavie jany nie bačyli za ŭsie try hady vajny.
Unutry chaty była dačka Aleny, 7-hadovaja dziaŭčynka Ženia. Paśla padziej na miesca vyjechali pradstaŭniki našaha humanitarnaha štaba «Praliska». Kali jany pryjechali na miesca, jany ŭbačyli hetuju dziaŭčynku, što biehła pa vulicy i kryčała: «Dapamažycie! Dapamažycie! Tam lažyć mama biez hałavy». Dziaŭčynka zastałasia siratoj. Na dadzieny momant jana pražyvaje ŭ stryječnaj ciotki zahinułaj. Jana žyvie tam ža, u Aŭdziejeŭcy, u rajonie, nabližanym da pramzony.
Jašče adna siamja - heta siamja Maryi Dzikaj. Jana 1983 hoda naradžeńnia, supracoŭnica Aŭdziejeŭskaha koksachimičnaha zavoda. Jana taksama zahinuła padčas abstrełu. U jaje zastałasia dačka Saša, 4,5 hoda. Na dadzieny momant dačka žyvie z maci zahinułaj, sa svajoj babulaj. Žyvuć jany ŭ kvatery pa vulicy Varabjova, heta pieršaja linija vyšynnych damoŭ, jakaja hladzić prosta na daniecki aeraport. Dastatkova ŭžo niebiaśpiečnaje miesca. Im pad bałkon za čas vajny ŭžo nie raz prylatali snarady.
Treciaja siamja, jakaja znachodziłasia na miescy, heta Volha Kuračkina i Aleh Barysienka. Jany taksama byli zabityja padčas abstrełu. U ich zastaŭsia syn u Daniecku. Nakolki mnie viadoma, jon vučycca na druhim kursie. Synu 18 hadoŭ. U jaho chraničnaje zachvorvańnie, źviazanaje z dychalnymi šlachami. Zahinułyja aktyŭna dapamahali synu. Jon taksama zastaŭsia siratoj paśla hetaj trahičnaj padziei.
Pa papiarednich dadzienych, jakija my majem ad sumiesnaha Centra pa kantroli za kaardynacyjaj spynieńnia ahniu, byŭ zalet snarada z stvolnaj artyleryi kalibram 120 mm. U momant prylotu i na praciahu ŭčorašniaha dnia ź siemjami razmaŭlali supracoŭniki našaha humanitarnaha štaba «Praliska». Pa stanie na ŭčorašni dzień jašče nijakaj pradmietnaj dapamohi nie było. Našym štabam było pryniata rašeńnie akazać na pachavańnie pasilnuju dapamohu. My vyłučyli pa 2000 hryŭniaŭ kožnaj siamji dla arhanizacyi pachavańnia. Taksama my płanujem u bližejšy čas nakiravać psichołahaŭ u horad dla pracy z členami siemjaŭ paciarpiełych, ź dziećmi. Pra heta vielmi prasili paciarpiełyja. U aŭtorak, zaŭtra, płanujecca adpiavańnie zahinułych i praviadzieńnie pachavańnia na terytoryi horada Aŭdziejeŭka.
***
Paśla taho, jak stała viadoma pra trahiedyju ŭ Aŭdziejeŭcy Piatro Parašenka admianiŭ vizit na finał «Jeŭrabačańnia».
Tym nie mienš, ukrainski prezident pa-raniejšamu ŭpeŭnieny, što ŭ prymusovaj evakuacyi mirnych žycharoŭ z Aŭdziejeŭki patreby niama, pakolki radyus dalokaści rasijskaj reaktyŭnaj artyleryi pieravyšaje 140 kiłamietraŭ. Parašenka taksama rasparadziŭsia adramantavać žyllo svajakoŭ asiraciełych dziaciej i zajaviŭ, što ŭłady krainy «voźmuć udzieł u ich žyćcia».
Kamientary