Navuka i technałohii1212

Ad blizkaj da Ziamli zorki atrymanyja dziŭnyja radyjosihnały. U niadzielu za imi buduć nazirać šmat navukoŭcaŭ

Astranomy Univiersiteta Puerta-Ryka ŭ Aresiba śćviardžajuć, što atrymali vielmi dziŭnyja sihnały ad zorki Ross 128, raźmieščanaj adnosna niedaloka ad Ziamli (11 śvietłavych hadoŭ), paviedamlaje Space.com.

Čyrvony karlik. Ilustracyjnaje fota

Na praciahu krasavika i traŭnia 2017 hoda navukoŭcy daśledavali niekalki nievialikich čyrvonych karlikaŭ (vakoł niekatorych z hetych zorak byli vyjaŭlenyja płaniety). Choć u Ross 128 ab takich płanietach nie było viadoma, astranomy zafiksavali dziŭnyja sihnały ŭ zapisie dynamiki śpiektru na intervale dziesiać chvilin. Sihnały byli pryniatyja 13 traŭnia i ŭjaŭlali saboj kvazipieryjadyčnyja niepalaryzavanyja pulsacyi, z padobnymi da dyśpiersii ŭłaścivaściami.

Na dumku astranomaŭ, heta nie mohuć być radyjočastotnyja pieraškody miascovaha charaktaru: takija sihnały davała tolki Ross 128, ad susiednich zorak nie zychodzić ničoha padobnaha. Pakul navukoŭcy razhladajuć try viersii pachodžańnia hetych sihnałaŭ: jany mohuć tłumačycca vykidami, anałahičnymi vybucham na Soncy, vypramieńvańniami niejkaha abjekta, jaki patrapiŭ u pole ahladu Ross 128 abo «śledam» vysokaarbitalnaha spadarožnika.

Pakolki sihnały zanadta słabyja dla taho, kab ich mahli złavić inšyja radyjoteleskopy, astranomy Absiervatoryi Aresiba damovilisia z kalehami z prajektu SETI ab vykarystańni Antenavaj Rašotki Alena i teleskopa Hryn-Benk dla prycelnaha nazirańnia za Ross 128 u hetuju niadzielu.

Kamientary12

Ciapier čytajuć

Što takoha adbyvajecca ŭ ekanomicy, što Łukašenka to aščadžaje na elektryčnaści, to choča skaracić čynoŭnikaŭ?2

Što takoha adbyvajecca ŭ ekanomicy, što Łukašenka to aščadžaje na elektryčnaści, to choča skaracić čynoŭnikaŭ?

Usie naviny →
Usie naviny

U adnym z alimpijskich zabiehaŭ pa šort-treku pieramohu niečakana atrymaŭ spartsmien, jaki išoŭ apošnim VIDEA1

U Kalifornii z hor syšła łavina, jak minimum dziesiać čałaviek źnikli bieź viestak

U Minsku pradajuć alej koštam amal 1000 rubloŭ za litr1

The Economist: Kreml prapanavaŭ siamji Trampa za źniaćcie sankcyj doli ŭ enierhietyčnych aktyvach9

Niedaloka ad čyhunačnaha vakzała ŭ Minsku budujuć novuju pravasłaŭnuju carkvu7

Čarha na dva hady: jak muziej Pietrusia Broŭki staŭ samym deficytnym miescam dla spatkańniaŭ

Hanna Huśkova nie zmahła prabicca ŭ supierfinał u łyžnaj akrabatycy1

Razžałavany dekan ź jurfaka BDU Šydłoŭski znajšoŭsia ŭ niečakanym miescy6

Telegram dla rasijan nie buduć abmiažoŭvać «u zonie SVA»1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Što takoha adbyvajecca ŭ ekanomicy, što Łukašenka to aščadžaje na elektryčnaści, to choča skaracić čynoŭnikaŭ?2

Što takoha adbyvajecca ŭ ekanomicy, što Łukašenka to aščadžaje na elektryčnaści, to choča skaracić čynoŭnikaŭ?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić