Alaksandr Kłaskoŭski. Kropki nad «i»1111

Niepakoić Handuras… to bok Kaŭkaz

Novaabrany śpikier pałaty Andrejčanka vydaŭ sentencyju što da pryznańnia/niepryznańnia miaciežnych hruzinskich pravincyj. U hetym pytańni, sa słoŭ byłoha načalnika Viciebščyny, musić być uličanaja dumka biełaruskaha narodu. Vo jak! Piša ŭ svaim błohu Alaksandar Kłaskoŭski.

Novaabrany śpikier Pałaty Andrejčanka vydaŭ sentencyju što da pryznańnia/niepryznańnia miaciežnych hruzinskich pravincyj. U hetym pytańni, sa słoŭ byłoha načalnika Viciebščyny, musić być uličanaja dumka biełaruskaha narodu. Patas žalezny, ale, što całkam čakana, nijakaj kankretyki.

Mnie adrazu zhadałasia, jak u žniŭni, pa haračych śladoch kaŭkaskaje vajny, daviałosia dyskutavać z adnym znajomym pensyjaneram. «A ŭsio ž dobra našy dali dychtu hruzinam!» — vyhuknuŭ toj, kali arhumenty skončylisia.

I ja z hraničnaj vyraznaściu adčuŭ: čałaviek dasiul žyvie katehoryjami SSSR, i Maskva dla jaho — Centar, i rasiejskaje vojska — usio taja ž «niepobiedimaja i lehiendarnaja», pra jakuju śpiavali z kožnaha prasa za savieckim časam. Hruzinaŭ ža hety čałaviek apryjory ličyŭ vartymi samaha žorstkaha pakarańnia, bo tyja «paleźli na ruskich».

Vy skažacie: nu dyk čaho chacieć ad pensyjanera, zakanservavanaha ŭ saŭkovaj prapahandzie!

Tady pahladziecie vyniki vieraśnioŭskaha apytańnia NISEPD. Dyk voś, pohlady pieravažnaj balšyni našych suajčyńnikaŭ na kaŭkaskuju vajnu — prarasiejskija. U pryvatnaści, 63,2% — za niezaležnaść i mižnarodnaje pryznańnie Paŭdniovaj Asiecii dy Abchazii. I tolki niaščasnyja 5% — za viartańnie pad kantrol Hruzii.

Cikava, ci viedaje sp. Andrejčanka hetyja ličby? Kali viedaje, to jahonuju frazu možna traktavać jak zavualavanaje abiacańnie dahadzić Maskvie. Pra jaje interas, darečy, u dzień adkryćcia pieršaj sesii Pałaty novaha sklikańnia nahadaŭ ambasadar Rasiei Surykaŭ. Pabačym, maŭlaŭ, ci ŭłučać u paradak dnia vosieńskaj sesii toje pytańnie, jakoje abiacaŭ vynieści na razhlad novaha składu deputataŭ vaš prezydent.

Ale najchutčej što Andrejčankava adsyłka da narodu jość tradycyjnym sposabam nie skazać ničoha kankretnaha. Bo

vox populi dla našaha načalstva zusim nia jość śviatarnaj karovaj, choć i zaviedziena ličyć, što režym papuliscki.

Hladziecie: na samaj spravie Łukašenka ŭžo nia pieršy hod doŭžyć eksperyment z pryniaćciem absalutna niepapularnych («antynarodnych», jak lubiać kazać apazycyjnyja kamunisty) rašeńniaŭ.

Zhadajcie kantraktnuju systemu, pryhońnickaje raźmierkavańnie vypusknikoŭ VNU, budaŭnictva AES, skasavańnie lhot, školnuju antyreformu.

Čamu heta praktyčna nie adbivajecca na teflonavym rejtynhu aficyjnaha kiraŭnika? Heta asobnaja cikavaja tema. Adznaču mimachodź tolki toje, što tut pracuje kompleks čyńnikaŭ. Ad typova biełaruskaha «a mo' tak i treba?» (pamiatajecie anekdot pra ćvik u kreśle?) da paśladoŭnaha rostu dabrabytu. Tak, chaj sabie ŭ niemałoj stupieni za košt rasiejskaha hrantu, ale dasiul ułada vykonvała niepisany sacyjalny kantrakt z elektaratam: my vam — kiłbasu, vy nam — zhodu achviaravać ładnaj častkaj pravoŭ dy svabod.

Ale vierniemsia da pytańnia Abchazii i Paŭdniovaj Asiecii. Vidavočna, što, ciahnučy ryzinu, Łukašenka idzie de-fakta nasupierak nastrojam ajčynnaha socyjumu. Darečy, jak i ŭ pytańni zbližeńnia z Eŭraźviazam. Sacyjolahi adznačajuć «eŭrapiejski minimum»: dola eŭraentuzijastaŭ (hatovych prahałasavać za ŭstupleńnie ŭ EZ na hipatetyčnym referendumie) apuściłasia u našym hramadztvie da 26,7%. Paraŭnajcie: u śniežni 2002 hodu było 60,9% (vo kali tre' było farsavać tuju «narmalizacyju»! :).

I naadvarot, blizu pałovy — 46,3% — hatovyja byli ŭ vieraśni 2008-ha prahałasavać za abjadnańnie z Rasiejaj. Pry žadańni zładzić anšlus — jak dvojčy dva, navat bieź vialikich naciažak. Ale ž nia ŭsio tak prosta…

Dyk ci daciśnie Kreml u pytańni pryznańnia miaciežnych hruzinskich terytoryj? Viadoma ž, heta vyrašaje nie Andrejčanka, nie «sterylnaja pałata» i navat nia vox populi. Z «voksam» u nas, jak bačym — pa abstavinach… Asabliva ŭ mižnarodnych spravach (zhadajma jašče adzin saviecki anekdot: «Mianie niepakoić Handuras» :)

Pryznańnie — hetaja taja fihura, jakoj Łukašenka ŭ svaim seansie hulni na dźviuch doškach — uschodniaj i zachodniaj — moža achviaravać, kali:

a) Rasieja pojdzie na ščodryja finansava-ekanamičnyja lhoty (cana hazu, umovy kredytu i h.d.); b) tre' budzie adkupicca takim čynam ad bolej niebiaśpiečnych varyjantaŭ (kštałtu adzinaha rubla, kanstytucyjnaha aktu pa versii Maskvy); v) palacić pad adchon dyjaloh z Zachadam.

Pakul što kanfihuracyja hetych dynamičnych čyńnikaŭ nie fatalnaja. Va ŭsiakim razie, u paradku dnia čarhovaj sesii Surykaŭ žadanaha pytańnia moža i nie pabačyć. Chacia, kali pryciśnie, jaho prakruciać, sami razumiejecie, u momant voka.

Kamientary11

Ciapier čytajuć

Cichanoŭskaja: Dzieci nie pierajechali ŭ ZŠA, a prosta časova buduć z tatam dziela biaśpieki27

Cichanoŭskaja: Dzieci nie pierajechali ŭ ZŠA, a prosta časova buduć z tatam dziela biaśpieki

Usie naviny →
Usie naviny

Kandydat Trampa na pasadu pasła ŭ Isłandyi nazvaŭ jaje 52‑m štatam ZŠA2

Babaryka sustreŭsia z prychadžanami carkvy ŭ Bierlinie, dzie hod za hodam molacca za biełaruskich palitviaźniaŭ5

Biełaruski chakieist zhulaje ŭ matčy zorak ACHŁ

Videa z tehieranskaha morha śviedčać pra vielmi žorstkaje padaŭleńnie pratestaŭ u Iranie33

Pamiatajecie fota, jak ściuardesa «Biełavija» adpačyvała ŭ turbinie samalota? Dziaŭčyna raspaviała jaho historyju

Vialikabrytanija adchiliła prapanovu Francyi i Italii pačać pieramovy z Pucinym2

Tramp pryniaŭ nobieleŭski miedal ad Maryi Karyny Mačada FOTAFAKT27

U Žodzinie častka damoŭ zastałasia biez aciapleńnia i haračaj vady

«Padvojnaje pasłańnie dla ZŠA». U Hrenłandyju pačali prybyvać jeŭrapiejskija vajskoŭcy. Pakul małakolkasnyja4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Cichanoŭskaja: Dzieci nie pierajechali ŭ ZŠA, a prosta časova buduć z tatam dziela biaśpieki27

Cichanoŭskaja: Dzieci nie pierajechali ŭ ZŠA, a prosta časova buduć z tatam dziela biaśpieki

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić