Sport44

Viktar Hančarenka na 17‑m miescy

u rejtynhu najlepšych kłubnych trenieraŭ pa vynikach 2008 hodu.

Mižnarodnaja fiederacyja futbolnaj historyi i statystyki abnarodavała rejtynh najlepšych kłubnych trenieraŭ za 2008 hod.

Uznačaliŭ śpis 25-ci najlepšych ser Aleks Fierhiusan, jaki sioleta pryvioŭ «Mančestar Junajted» da siamnaccataj pieramohi kłuba ŭ čempijanacie Anhlii i treciaj u Lizie čempijonaŭ. U šatłandskaha śpiecyjalista 264 punkty.

Druhoje miesca zaniaŭ trenier «Zienita», hałandziec Dzik Advakat. U traŭni 2008 h. picierski kłub vyjhraŭ Kubak UEFA, a ŭ žniŭni — Supierkubak Jeŭropy. U Advakata 144 bały.

Treciaje miesca — u treniera pieramožcy Kubka Libiertadores ŁDU (Kita, Ekvador) Edharda Baŭsy (44 bały).

***

Hałoŭny trenier barysaŭskaha BATE Viktar Hančarenka razam z trenieram kiprskaha «Anortasisa» Ciemury Kiecbaja padzialiŭ 17‑18‑miescy.

Abodva treniery nabrali pa 9 bałaŭ.

Pierad imi: Arsien Vienhier («Arsienał»), Rafael Benites («Livierpul»), eks‑treniery «Čełsi» i «Intera» Aŭraam Hrant i Rabierta Mančyni. Siońniašni trenier «Intera» Žaze Muryńjo na 15‑m miescy, Łučana Spaleci («Roma») — na 16‑m.

Hančarenka i Kiecbaja zatoje abahnali treniera «Juvientusa» Kłaŭdyjo Rańjery, «Fijarenciny» Čezare Prandeli, Chaŭjera Ahire («Atletyka» Madryd).

Kamientary4

Ciapier čytajuć

Maŭrykij, Siejšeły, Šry-Łanka i nie tolki: pahladzieli, kudy źbiehli ad biełaruskich marazoŭ praŭładnyja artysty i viadučyja

Maŭrykij, Siejšeły, Šry-Łanka i nie tolki: pahladzieli, kudy źbiehli ad biełaruskich marazoŭ praŭładnyja artysty i viadučyja

Usie naviny →
Usie naviny

Druhakłaśnik u Hiermanii padaŭ zajaŭku na vakansiju inśpiektara dziciačych placovak. I jaho amal uziali!

«Nie tolki ad hrypu abo kavidu». Navukoŭcy z ZŠA raspracoŭvajuć univiersalnuju vakcynu ad usich typaŭ lohačnych infiekcyj

Entuzijasty aličbavali ŭsie mohiłki Minska2

Čempijon Biełarusi i Polščy trapiŭ za kraty praz toje, što źbieh ad słužby ŭ biełaruskim vojsku. A ciapier uvohule źnik5

 U rasijskim Saransku haryć važny zavod VPK1

Samaje žachlivaje zdareńnie na Alimpijadzie. Polskaja spartoŭka atrymała kańkom u voka5

Sahrada Familija dasiahnuła svajoj kančatkovaj vyšyni — praz paŭtara stahodździa ad pačatku budaŭnictva. I stała samaj vysokaj carkvoj na płaniecie2

U cichi kvartał u centry Minska pryduć pieramieny. Tam budzie vializny skvier, centr sučasnaha mastactva i parkinh4

Dalnabojščyk spytaŭ u dziaŭčyn, čamu jany nie chočuć adnosin z dalnabojščykami — i paniesłasia11

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Maŭrykij, Siejšeły, Šry-Łanka i nie tolki: pahladzieli, kudy źbiehli ad biełaruskich marazoŭ praŭładnyja artysty i viadučyja

Maŭrykij, Siejšeły, Šry-Łanka i nie tolki: pahladzieli, kudy źbiehli ad biełaruskich marazoŭ praŭładnyja artysty i viadučyja

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić