
Alaksandr Łukašenka pravioŭ siońnia rabočuju sustreču ź ministram achovy zdaroŭja Uładzimiram Karanikam, paviedamlaje BiełTA.
«Pry pryznačeńni my damovilisia, što praz peŭny pramiežak času, kali vy budziecie hatovyja, raspaviedziacie, pa-pieršaje, ab udaskanaleńni sistemy achovy zdaroŭja pa ŭsich napramkach i va ŭsich prajavach. Što bolš za ŭsio chvaluje nie tolki mianie, ale i hramadstva ŭ siłu apošnich padziej ŭ sistemie — heta pytańni zakupak miedycynskaha abstalavańnia i cenaŭtvareńnia», — skazaŭ Alaksandr Łukašenka.
Jon padkreśliŭ, što spraviadlivaje cenaŭtvareńnie na leki i praca biez pasiarednikaŭ pry zakupcy abstalavańnia — adny z najvažniejšych pytańniaŭ. «Naturalnaje, što pasiaredniki da 30%, a časam i bolš, pavialičvajuć košty na abstalavańnie. Toje ž samaje tyčycca i lekavych srodkaŭ, preparataŭ, substancyj i hetak dalej, — dadaŭ jon. — Słovam, vy, pracujučy ŭ asnoŭnym źvianie našaj achovy zdaroŭja, viedajecie bolevyja kropki i «chvaroby» našaj achovy zdaroŭja. I ŭ hetym sensie nam treba było b raspačać surjoznyja namahańni. Ciahnuć nielha».
Łukašenka taksama ŭźniaŭ pytańnie vytvorčaści lekavych srodkaŭ u Biełarusi i impartazamiaščeńnia. Pavodle jaho słoŭ, kraina tracić na zakupku lekaŭ za miažoj da $500 młn. «Niedapuščalna šmat. Tym bolš što my možam vyrablać svaje leki», — adznačyŭ jon. Raniej, nahadaŭ jon, była pastaŭlena zadača naładzić u krainie vytvorčaść pałovy abjomu lekavych srodkaŭ, jakija zakuplucca. Daručeńnie było vykanana.
«Ciapier treba źviarnuć surjoznuju ŭvahu na substancyi i, jak kažuć u pramysłovaści, kamplektujučyja hetych lekaŭ. Treba hłybiej zajmacca raspracoŭkaj, vytvorčaściu lekavych srodkaŭ», — skazaŭ Alaksandr Łukašenka.
Jon taksama źviarnuŭ uvahu na ŭdaskanaleńnie sistemy achovy zdaroŭja ŭ častcy akazańnia pieršasnaj i śpiecyjalizavanaj dapamohi.
«Łamać ničoha nie treba. Heta poŭnaja łuchta. I vy, i ŭsie my vyraśli na hetaj sistemie. Ale ničoha nie byvaje dadzienaha raz i nazaŭždy, treba ŭdaskanalvać hetuju sistemu. Kali ŭ vas pa hetych i inšych pytańniach jość prapanovy, ja hatovy ich vysłuchać. Kali jany prymalnyja, my zrobim usio dla taho, kab ich realizavać užo ŭ hetym hodzie», — zajaviŭ jon.
Uładzimir Karanik dałažyŭ kiraŭniku dziaržavy ab vykanańni jaho daručeńniaŭ, prainfarmavaŭ pra biahučy stan spraŭ i najaŭnyja prablemy ŭ sistemie achovy zdaroŭja, mahčymyja šlachi ich vyrašeńnia.
Jak raspavioŭ ministr, pa niekatorych pazicyjach zakupanaha abstalavańnia im udałosia źnizić ceny bolš čym u 2 razy.
— Što tyčycca arhanizacyi zakupak — dosyć ščylna my papracavali z usimi zacikaŭlenymi bakami: heta i pastaŭščyki, i MARH. Pahłybili praviadzieńnie markietynhavych daśledavańniaŭ.
Na siońniašni momant mahu kanstatavać: pa mnohich pazicyjach adbyłosia istotnaje źnižeńnie koštaŭ na zapasnyja častki. Naprykład, renthienaŭski vypramieńvalnik dla kampjutarnaha tamohrafa ŭ 2018 hodzie nam prapanoŭvali pa 223 tysiačy dalaraŭ, zaraz my kuplajem pa 89 tysiač.
Ciapier čytajuć
«Łukašenka pavinien panieści adkaznaść za saŭdzieł u rasijskaj ahresii». Ministr zamiežnych spraŭ Ukrainy raskazaŭ pra novuju palityku ŭ dačynieńni da Biełarusi
Kamientary