Historyja pra žeton na mietro, u jakoj — uvieś naš nacyjanalny charaktar
Historyja ź Minska, apublikavaŭ «Tutbaj». Miedsiastra Maryja viartajecca z pracy. La ŭvachodu ŭ mietro jana čuje, što tam, usiaredzinie, mužčynu stanovicca drenna. Dziaŭčyna vielmi choča dapamahčy. Tamu jana chutka kuplaje žeton, prachodzić pa im unutr i tam užo dapamahaje.
Miarkujučy pa fota, Maša — vielmi pryhožaja i ŭ jaje napieradzie doŭhaje i ščaślivaje žyćcio.
U mianie ž pa vyniku zastałosia tolki adno pytańnie: dla kupli žetona jana adstajała čarhu?
Maša, ty — moj kumir. Ty — lusterka i duša hetaj nacyi. Nacyi, narod jakoj u chodzie pratestnych akcyj pierachodzić darohu stroha na dazvolny sihnał śviatłafora. Nacyi, dzie miedsiastra, kab dapamahčy čałavieku, jakomu raptam stała drenna ŭ mietro, traplaje ŭ heta mietro, tolki kupiŭšy žeton, — i dobra, kali heta adbyvajecca chutka i niama čarhi, a to ž i čarhu treba adstajać dyscyplinavana.
U našaha naroda ŭsio było b vielmi dobra, prosta vydatna, my b chutčej za ŭsie postsavieckija respubliki stali členam ES, dahnali b Niamieččynu i, moža być, davali b u doŭh Rasii, kali b dobra paprasiła.Tamu što paradak i dyscyplina ŭ nas nastolki ŭ kryvi, što nijakim niemcam za nami nie ŭhnacca.
Nam u adnym nie pašancavała: što nam, takim dyscyplinavanym, Łukašenka pabudavaŭ aŭtarytaryzm i dyktaturu. Ech, Łukašenka, pabudavaŭ by ty nam demakratyju, my b pry demakratyi pierachodzili na zialonaje śviatło, akazvali dapamohu pa žetonach, nie spaźnialisia b na pracu, nie davali chabaraŭ i ździŭlali b usich svajoj dyscyplinavanaściu.
A tak u nas los taki: nam jak skazali, my tak i žyviom. Nie parušajem i biez žetona za ściažki nie rviomsia.
-
«Jana nie vyhladała ščyraj, była ŭ mascy». Paŭlučenka pra sustreču Kaleśnikavaj ź biełaruskimi žurnalistami
-
Mošes: U ES źmirylisia, što Łukašenka nazaŭsiody zastaniecca ŭ zonie ŭpłyvu Rasii
-
Andrej Pavuk: Dzieci prosta pieraškadžajuć žyć, ja adpačyvaju ad taho, što ich niama. Biednaja Vola, maja byłaja žonka
Kamientary