Ułada55

Car dobry, prosta pierahiby na miescach

Viertykal na miescach nie padzialaje palityku prezidenta, jaki zaklikaŭ aryjentavacca na biełaruskaha vytvorcu, ličyć kiraŭnik RHA «Pierśpiektyva».

Viertykal na miescach nie padzialaje palityku Alaksandra Łukašenki, jaki zaklikaŭ aryjentavacca na biełaruskaha vytvorcu, ličyć staršynia RHA «Pierśpiektyva» Anatol Šumčanka.

Takoje mierkavańnie lider abjadnańnia pradprymalnikaŭ vykazaŭ u intervju BiełaPAN.

Pavodle jaho słoŭ, takuju vysnovu možna zrabić z adkazu Homielskaha abłvykankama na prapanovu RHA «Pierśpiektyva» dazvolić prodaž u kijoskach i paviljonach piva ajčynnych vytvorcaŭ.

Šumčanka nahadaŭ, što RHA «Pierśpiektyva» paśla zabarony ŭład na miescach pradavać piva ŭ kijoskach i paviljonach nakiravała paviedamleńnie ŭ Saŭmin z prapanovaj dazvolić pradprymalnikam handlavać pivam ajčynnych vytvorcaŭ.

«Saŭmin daŭ daručeńnie miascovym uładam pradstavić Ministerstvu handlu svaje dumki na hety kont. Adnak adkaz, atrymany, u pryvatnaści, z Homielskaha abłvykankama, daje padstavy śćviardžać, što miascovaja viertykal nie zacikaŭlena ŭ małym biźniesie ŭ našaj krainie, a taksama ŭ prasoŭvańni biełaruskich tavaraŭ», — patłumačyŭ Šumčanka.

Jak vynikaje z adkazu Homielskaha abłvykankama, zabarona na prodaž piva ŭ kijoskach i paviljonach nakiravana najpierš na papiaredžańnie pjanstva i ałkahalizmu siarod niepaŭnaletnich i padletkaŭ, jak najbolš vierahodnych pakupnikoŭ dadzienaj pradukcyi ŭ abjektach drobnaj roźnicy.

Miž tym, kab dać mahčymaść subjektam haspadarańnia raspradać reštki piva, abłvykankam pryniaŭ rašeńnie zrabić pradprymalnikam adterminoŭku na zabaronu realizoŭvać piva ŭ abjektach drobnaroźničnaj sietki da 8 lipienia. Akramia taho zabarona nie raspaŭsiudžvajecca na abjekty drobnaroźničnaj sietki, jakija majuć handlovyja zały.

Kiraŭnik RHA «Pierśpiektyva» ŭpeŭnieny, što padobnyja adkazy buduć atrymanyja i ź inšych abłaściej.

«Užo zaraz možna havaryć pra toje, što pa našaj prapanovie dazvolić pradprymalnikam handlavać ajčynnym pivam, va ŭradzie nichto nijakich krokaŭ rabić nie budzie», — skazaŭ jon.

«Samaje niepryjemnaje», ličyć Šumčanka, heta toje, što «ŭrad daručyŭ vyrašać pytańnie Ministerstvu handlu — hałoŭnamu kankurentu biźniesu», heta značyć rašeńnie «karać ci pamiłavać» dali mahčymaść prymać katu». «A dzie hołas Ministerstva ekanomiki, departamienta pa pradprymalnictvie?»— zadaŭsia pytańniem Šumčanka.

Tym nie mienš RHA «Pierśpiektyva», pavodle jaho słoŭ, maje namier praciahnuć abaraniać pazicyju biełaruskich pradprymalnikaŭ, jakich zakranuła zabarona handlu pivam.

BiełaPAN

Kamientary5

Ciapier čytajuć

Kaleśnikava: «Mianie šakuje maštab nianaviści i ahresii». Maryja patłumačyła, što dla jaje značyć viartańnie da narmalnaści41

Kaleśnikava: «Mianie šakuje maštab nianaviści i ahresii». Maryja patłumačyła, što dla jaje značyć viartańnie da narmalnaści

Usie naviny →
Usie naviny

Vytvorčaść kańjaku ŭ kryzisie. Prodažy ŭpali da minimumu za 15 hadoŭ3

U Słonimie pravasłaŭny chor śpiavaje pieśni na biełaruskaj movie6

U Atłantyčnym akijanie jość unikalny «Stračany horad». Tut mahło zaradzicca žyćcio na Ziamli4

Zialenski paćvierdziŭ damoŭlenaści ab «enierhietyčnym pieramirji» z Rasijaj

Viktar Babaryka adkazaŭ na zavočnyja pytańni Mikity Miełkaziorava28

Papularny dastaŭščyk picy biez papiaredžańnia braŭ hrošy nie tolki za picu, ale i za zvanok

Mierc: Jeŭropa pavinna navučycca havaryć movaj siły8

Kleck zastaŭsia biez vady. Nie vytrymali 50‑hadovyja truby 4

U kazinaj fiermy ŭ Buda-Kašaloŭskim rajonie ŭźnikli vialikija prablemy. Sotni žyvioł mohuć zahinuć11

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Kaleśnikava: «Mianie šakuje maštab nianaviści i ahresii». Maryja patłumačyła, što dla jaje značyć viartańnie da narmalnaści41

Kaleśnikava: «Mianie šakuje maštab nianaviści i ahresii». Maryja patłumačyła, što dla jaje značyć viartańnie da narmalnaści

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić