Zdareńni

Raman Pratasievič prachodzić śviedkam. Što viadoma pra zakryty sud nad Eduardam Palčysam

6 śniežnia Minski haradski sud pačaŭ razhladać spravu błohiera Eduarda Palčysa. Jamu pahražaje da 20 hadoŭ pazbaŭleńnia voli. Eduarda vinavaciać pa čatyroch artykułach KK: raspalvańnie varožaści; arhanizacyja masavych biesparadkaŭ; arhanizacyja dziejańniaŭ, jakija parušajuć hramadski paradak; zakliki da dziejańniaŭ, nakiravanych na škodu nacyjanalnaj biaśpiecy. 

Viadoma, što na sud pryjechali baćki Eduarda. Ale im nie dazvolili navat pamachać synu: patłumačyli, što «nievierbalnyja znaki nie dazvolenyja». 

Kali ŭvajšoŭ sudździa Piotr Arłoŭ, Palčys nie staŭ ustavać. Jon zajaviŭ advod usiamu składu suda: i sudździ, i dvum narodnym zasiadacielam.

Taksama advakatka Palčysa zajaviła chadajnictva ab źmienie miery strymańnia dla Eduarda. Ale sudździa Arłoŭ adchiliŭ i ŭłasny advod, i chadajnictva advakatki. Paśla čaho dziaržabvinavaŭca prapanavaŭ zrabić praces zakrytym. Heta sudździa padtrymaŭ. 

Palčys vykazaŭsia, što «nie budzie ŭdzielničać u cyrku». Jon skazaŭ, što ličyć toje, što adbyvajecca, cyrkam, a nie sudom, chacieŭ, kab jaho vydalili. Ale sudździa nie staŭ vydalać błohiera.

Mahčyma, adnoj z pryčyn zakryćcia pracesu staŭ budučy ŭdzieł u im Ramana Pratasieviča. Pa infarmacyi «Našaj Nivy», jon prachodzić pa spravie śviedkam. Kali dakładna jon vystupić, u sudzie pakul nieviadoma. 

Raniej Pratasievič vykazvaŭsia ŭ intervju ANT pra niejki čat «Chata».

«Tam byli administratary najbujniejšych kanałaŭ, błohiery i hetak dalej. I mienavita tam usio adbyvałasia sapraŭdy, heta byŭ taki hałoŭny kaardynacyjny čat vuličnych pratestaŭ i infarmacyjnaha paradku». Siarod tych, chto ŭvachodziŭ u čat, Pratasievič nazvaŭ i Palčysa.

Maryja Kolesava-Hudzilina, advakatka Eduarda, admoviłasia ad kamientaroŭ. 

«Eduard badziory, trymajecca dobra. Toje, što sud budzie zakrytym, nie stała niečakanaściu: Eduard byŭ hatovy da hetaha. Jon pravilna stavicca da žyćcia, jon nie budzie pieražyvać praz praces ci niejkich śviedak. Jamu abyjakavy hety sud. I Eduard vieryć, što doŭhi termin siadzieć nie budzie — jon ličyć, što praz dva hady, moža, praź piać niešta źmienicca», — kažuć blizkija da Palčysa asoby.

Eduard Palčys byŭ zatrymany 27 vieraśnia 2020 hoda, tady jamu dali 30 sutak administracyjnaha aryštu. Adnak na volu jon tak i nie vyjšaŭ, jaho pieraviali ŭ SIZA, vystavili kryminalnyja abvinavačvańni. Pakul Eduard byŭ za kratami, u jaho naradziłasia dačka Emilija. Baćka jaje nikoli nie bačyŭ. 16 śniežnia Emilii Palčys spoŭnicca hod.

Kamientary

Ciapier čytajuć

60‑hadovaja pjanaja biełaruska pieratvaryła palot z Paryža ŭ Vilniu ŭ kašmar

60‑hadovaja pjanaja biełaruska pieratvaryła palot z Paryža ŭ Vilniu ŭ kašmar

Usie naviny →
Usie naviny

Jeŭrapiejcy kuplali ŭ Kitai ŭsio, ciapier pačali kuplać i aŭtamabili. Pramysłovaść Hiermanii abvaliłasia da ŭzroŭniu 2005 hoda31

Azaronak: Treba admianiać da jadreni fieni ŭsialakija vybary52

Biełaruski dyzajnier pradaje zvyčajny kamień z Naračy za $20001

Biełaruskija dalnabojščyki ŭsio čaściej vybirajuć dla pracy Hiermaniju zamiest Polščy i Litvy. Raskazvajuć pra zarobki9

Kolki siabroŭ moža być u čałavieka ŭ epochu sacsietak? Navukoviec padličyŭ4

«Raniej Marzaluk vystupaŭ u kałonii, što ekstremisty — vorahi narodu. A apošni raz — što treba ŭmieć daravać»10

11‑hadovuju školnicu z Bresta źbili za parušeńnie praviłaŭ hulni2

Izrail i CHAMAS padpisali damoŭlenaści ŭ miežach pieršaha etapu mirnaha płana

Vieraščaka — polskaja strava i polskaje słova. Bondaraŭcy ŭ zachapleńni ad čarhovaha «dokazu» nieisnavańnia biełaruskaj kultury21

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

60‑hadovaja pjanaja biełaruska pieratvaryła palot z Paryža ŭ Vilniu ŭ kašmar

60‑hadovaja pjanaja biełaruska pieratvaryła palot z Paryža ŭ Vilniu ŭ kašmar

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić