Ułada

Łukašenka na sustrečy z navukoŭcami vykazaŭsia pra biełaruskuju movu

Na sustrečy-naradzie z navukoŭcami ŭ Nacyjanalnaj akademii navuk Alaksandr Łukašenka vykazaŭsia pra biełaruskuju movu ŭ hramadstvie.

Fota pres-słužby Łukašenki

«Biełaruskaja mova — heta toje, što adroźnivaje biełarusaŭ ad astatnich. Tamu treba padumać nad tym, jak zrabić tak, kab kožny biełarus viedaŭ svaju movu», — skazaŭ jon

«Dziakujučy našym varjatam bečebešnym, my, adkidvajučy ŭsio, jak kažuć, razam z vadoj ledź nie vypluchnuli dzicia».

«Vy pavinny razumieć, što toje, što nas adroźnivaje ad inšych — heta jość biełaruskaja mova», — skazaŭ jon pa-biełarusku.

Jon prapanavaŭ padumać nad tym, kab kožny biełarus viedaŭ svaju movu: «Nu chaj tak skłałasia, što heta naša ruskaja mova. Ale ruskaja mova nie adroźnivaje nas ad inšych, a biełaruskaja mova adroźnivaje ad inšych».

«Kali my nie budziem viedać biełaruskaj movy — my nie biełarusy», — zajaviŭ Łukašenka. Pry hetym jon adznačyŭ, što biełaruskuju nasadžać nie buduć, ale buduć imknucca da taho, kab kožny biełarus moh na joj razmaŭlać.

«Ale my pad uražańniem žniŭnia 2020 hoda pačali niejak vypluchvać z hetaj vadoj mutnaj… i dzicia možam vypluchnuć. Hetaha ni ŭ jakim vypadku nie pavinna być. I moładź heta narmalna razumieje», — zaŭvažyŭ jon.

A taksama akcentavaŭ uvahu na tym, što havorka absalutna nie viadziecca ab niejkaj miakkaj biełarusizacyi. «Palityki ŭ mianie niama miakkaj biełarusizacyi. Heta hłupstva poŭnaje, vydumka», — adznačyŭ Alaksandr Łukašenka.

Jon padkreśliŭ, što ŭ moŭnym pytańni nie pavinna być niejkich šumu i hvałtu, jak «u časy nacyjanalistaŭ u 1990-ja»: «Hvałtu było šmat, a tołku mała».

Kamientary

60‑hadovaja pjanaja biełaruska pieratvaryła palot z Paryža ŭ Vilniu ŭ kašmar3

60‑hadovaja pjanaja biełaruska pieratvaryła palot z Paryža ŭ Vilniu ŭ kašmar

Usie naviny →
Usie naviny

Azaronak: Treba admianiać da jadreni fieni ŭsialakija vybary52

Biełaruski dyzajnier pradaje zvyčajny kamień z Naračy za $20001

Biełaruskija dalnabojščyki ŭsio čaściej vybirajuć dla pracy Hiermaniju zamiest Polščy i Litvy. Raskazvajuć pra zarobki10

Kolki siabroŭ moža być u čałavieka ŭ epochu sacsietak? Navukoviec padličyŭ4

«Raniej Marzaluk vystupaŭ u kałonii, što ekstremisty — vorahi narodu. A apošni raz — što treba ŭmieć daravać»10

11‑hadovuju školnicu z Bresta źbili za parušeńnie praviłaŭ hulni2

Izrail i CHAMAS padpisali damoŭlenaści ŭ miežach pieršaha etapu mirnaha płana

Vieraščaka — polskaja strava i polskaje słova. Bondaraŭcy ŭ zachapleńni ad čarhovaha «dokazu» nieisnavańnia biełaruskaj kultury21

Były palitviazień Šafarenka: Nie čapać našych rodnych — adna z umoŭ uhody z amierykancami5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

60‑hadovaja pjanaja biełaruska pieratvaryła palot z Paryža ŭ Vilniu ŭ kašmar3

60‑hadovaja pjanaja biełaruska pieratvaryła palot z Paryža ŭ Vilniu ŭ kašmar

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić