Ekanomika

Novaja narada ŭ Nacbanku. Krynicy: za spažyvieckaje kredytavańnie pahražajuć karać, rajać pierachodzić na juani

«Našaj Nivie» stali viadomy abstaviny čarhovaj narady kiraŭnictva Nacbanka z kiraŭnikami bankaŭ. Siarod hałoŭnych punktaŭ: pakarańni za niespynieńnie spažyvieckaha kredytavańnia, čakańnie prablem ź likvidnaściu, dazvoł na viadzieńnie kreatyŭnaj buchhałteryi. 

Pa słovach krynic «Našaj Nivy», kiraŭnictva Nacbanka pačało naradu ź pierakazu trahikamičnaj situacyi, jak niekatoryja dziaržaŭnyja pradpryjemstvy, majučy subsidyi ŭ vyhladzie dostupu da vialikich tannych kredytaŭ, patracili kredytnyja rubli na valutu i pakłali jaje na depazit, čym dadatkova raskrucili popyt na valutu. 

Kali kazać pra rekamiendacyi, to asobna prahučała parada klijentam bankaŭ pierachodzić u raźlikach pamiž jurasobami na juań. 

U krasaviku čakajecca prablema ź likvidnaściu ŭ bankaŭ, bo tyja hrošy, jakija pakul jość na rachunkach pradpryjemstvaŭ, syduć na rachunki Minfina dla apłaty kvartalnych padatkaŭ, što abiacaje deficyt hrašovaj masy.

Dadziena ŭstanoŭka pavyšać staŭki pa depazitach dla fizičnych asob pad pahrozaj niadopusku bankaŭ-parušalnikaŭ da aŭkcyjonaŭ likvidnaści (raniej była ŭstanoŭka zharnuć spažyvieckaje kredytavańnie, kab źnizić popyt na impart i valutu, ciapier ža zajaŭlajuć, što tych, chto nie słuchajecca, adrežuć ad likvidnaści — zabaroniać kuplać «karotkija» hrošy, jakija i tak ciapier pradajucca Nacbankam pad 30% hadavych). 

Taksama Nacbank dazvoliŭ vykarystoŭvać rejtynhi rasijskich bankaŭ stanam na 01.02.2022. 

Spraščajučy, heta značyć, što banki pavinny rehularna aceńvać jakaść aktyvaŭ i, u zaležnaści ad ich jakaści, farmiravać reziervy (što aznačaje vydatki na sumu sumnieŭnych aktyvaŭ).

Čym horšaja jakaść aktyvu, tym bolšy pavinien być rezierv. Adzin ź mietadaŭ acenki aktyva — rejtynh kontrahienta. Kali niejki bank zachoŭvaje hrošy ŭ rasijskich bankach, to paśla źnižeńnia (paśla sankcyj) rejtynhaŭ hetych bankaŭ, jakaść aktyvaŭ treba źnizić, ale ciapier Nacbank dazvalaje hetaha nie rabić i vykarystoŭvać rejtynhi na 01.02.2022.

Kali pa isnych mietodykach treba pryznać, što hetyja aktyvy stali śmiećcievymi, to NBRB dazvalaje zrabić vyhlad, što heta nie tak.

Čytajcie: Krynicy: Spažyvieckaje kredytavańnie spyniajecca. Padrabiaznaści zakrytaj narady ŭ Nacbanku

Kamientary

Ciapier čytajuć

Prateže łukašenkaŭskaha favaryta Baskava buduje akademiju ŭ Brazilii i Ńju-Vasiuki suśvietnaha maštabu10

Prateže łukašenkaŭskaha favaryta Baskava buduje akademiju ŭ Brazilii i Ńju-Vasiuki suśvietnaha maštabu

Usie naviny →
Usie naviny

Biełarus idzie pieššu na futboł z Varšavy ŭ Čarnahoryju

Izrail atakavaŭ iranski ciažkavodny reaktar u Araku. Što heta za abjekt?1

Pasoł Słavakii salidaryzavaŭsia z Łukašenkam i vystupiŭ suprać padtrymki Ukrainy13

Kulturny mieniedžar ź Viciebska Uładzimir Bułaŭski vyjechaŭ ź Biełarusi, adbyŭšy dva hady ŭ kałonii4

Natalla Piatkievič vyrašyła być bolš ścipłaj u adzieńni. Jana pryjšła da Łukašenki ŭ pinžaku ŭsiaho za 300 dalaraŭ30

U Staŭbcoŭskim rajonie 6-hadovy chłopčyk uciok ad baćkoŭ na aŭtatrasu1

Pucin usio bolš pracuje pa načach. Pres-kanfierencyju dla zamiežnych žurnalistaŭ pačali ŭ 23:30 — i heta ŭžo norma13

Budzie Pucin, Pašynian admoviŭsia, a prezidenta Irana ŭsio jašče čakajuć. Chto z suśvietnych lidaraŭ pryjedzie ŭ Minsk na nastupnym tydni na JEAES3

Adbyłasia najbujniejšaja ŭ historyi ŭciečka parolaŭ: skampramietavanyja 16 miljardaŭ łahinaŭ Apple, Facebook i Google9

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Prateže łukašenkaŭskaha favaryta Baskava buduje akademiju ŭ Brazilii i Ńju-Vasiuki suśvietnaha maštabu10

Prateže łukašenkaŭskaha favaryta Baskava buduje akademiju ŭ Brazilii i Ńju-Vasiuki suśvietnaha maštabu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić