Ułada55

Zvykłaja biełarusafobija pad Oršaj

Častku achvotnych trapić na bardaŭski fest milicyja vyviezła z Voršy na «aŭtazaku».

Ułady, jak i katory hod, sprabujuć sarvać bardaŭski fest «Aršanskaja bitva». Častku achvotnych trapić na Krapivienskaje pole milicyja vyviezła z Voršy na «aŭtazaku».

Pieršyja sutyknieńni ź milicyjantami ŭ achvotnych trapić na bardaŭski fest pačalisia na aršanskim aŭta- i čyhunačnym vakzałach. Kala aŭtobusaŭ, što išli ŭ bok vioski Haćkaŭščyna, dzie fest «Aršanskaja bitva» adbyvajecca z 1991 hodu, milicyjanty spačatku pierapisvali pašpartnyja źviestki va ŭsich, chto vyhladaŭ na patencyjnych udzielnikaŭ.

Supracoŭniki DAI dziažuryli na kožnym skryžavańni ŭzdoŭž šašy
. A čamu? Maŭlaŭ, na ŭźbiarežžy Krapivienki znajšli minu. Jak i ŭ minułyja hady, miny «znachodziać» akurat napiaredadni jubileju pieramohi vojska Vialikaha Kniastva Litoŭskaha nad maskoŭskim. Jana zdaryłasia, jak viadoma, 8 vieraśnia 1514 hodu.

Majučy dośvied sutyčak 2007 hodu, kaardynatary prapanavali pierajści na inšuju placoŭku pablizu ad tradycyjnaha miesca.

Pieršym raspaliŭ vohnišča mastak Aleś Puškin ź siabrami. Aleś zhatavaŭ krupnik i častavaŭ im usich prysutnych.

Tym časam źjavilisia pieršyja namioty i ściah — pieršymi svoj uźniali siabry «Pravaha aljansu»

Aleś Puškin prezentavaŭ svaju novuju karcinu, pryśviečanuju biełarusamu supracivu: dźvie mocnyja ruki trymajuć zaniesienuju ŭharu siakieru. Hetaja karcina azdablała fest ciaham usiaje nočy, niedaloka ad jaje j raspačali svaje vystupy bardy Andrej Mielnikaŭ i Ihar Muchin.

Aśviatleńnia nie było: milicyjanty zatrymali aŭtamašynu, u jakoj vieźli elektrahieneratar.
Śledam zatrymali jašče adnu mašynu, dzie jechaŭ kaardynatar festu Jury Kopcik. Da 10-j viečara čaćviarych čałaviek pratrymali ŭ Aršanskim RAUS, a potym adpuścili, nia skłaŭšy nijakich pratakołaŭ.

Hieneratar da hetaha času madzieje ŭ rajadździele milicyi.

U Aršanski RAUS trapili jašče bolš za dziesiać čałaviek, jakija kiravalisia na fest.

Ich zatrymali zusim pobač z kancertnaj placoŭkaj: biez usialakich tłumačeńniaŭ pasadzili ŭ padahnany «aŭtazak». Tolki ŭ pastarunku zatrymanym paviedamili pryčynu: u ich nie było flikieraŭ.
Urešcie hetych chłapcoŭ i dziaŭčat vyvieźli za 25 kilametraŭ na čyhunačnuju stancyju Kochanava.

Milicyjanty ž achoŭvali Krapivienskaje pole ŭsiu noč i navat ranicaj. Atrymałasia kruhłasutkavaja hanarovaja varta ŭ histaryčnym miescy, žartujuć arhanizatary sioletniaj «Aršanskaj bitvy-2009» Hienadź Šepieleŭ i Jury Kopcik.

Kamientary5

Ciapier čytajuć

Što takoha adbyvajecca ŭ ekanomicy, što Łukašenka to aščadžaje na elektryčnaści, to choča skaracić čynoŭnikaŭ?2

Što takoha adbyvajecca ŭ ekanomicy, što Łukašenka to aščadžaje na elektryčnaści, to choča skaracić čynoŭnikaŭ?

Usie naviny →
Usie naviny

The Economist: Kreml prapanavaŭ siamji Trampa za źniaćcie sankcyj doli ŭ enierhietyčnych aktyvach9

Niedaloka ad čyhunačnaha vakzała ŭ Minsku budujuć novuju pravasłaŭnuju carkvu7

Čarha na dva hady: jak muziej Pietrusia Broŭki staŭ samym deficytnym miescam dla spatkańniaŭ

Hanna Huśkova nie zmahła prabicca ŭ supierfinał u łyžnaj akrabatycy1

Razžałavany dekan ź jurfaka BDU Šydłoŭski znajšoŭsia ŭ niečakanym miescy6

Telegram dla rasijan nie buduć abmiažoŭvać «u zonie SVA»1

«Za pryhniot biełaruskaha naroda i za toje, što jon kradzie budučyniu ŭ biełarusaŭ». MZS Ukrainy zaklikała partnioraŭ uzmacnić cisk na Łukašenku21

Saudaŭskija fondy i fantastyčnyja ździełki. Jak ziać Trampa Džared Kušnier zarablaje sotni miljonaŭ dołaraŭ

«Dahetul nie mahu pavieryć». Adnu z kvater ułady Biełastoka vydali byłoj palitźniavolenaj Halinie Dzierbyš

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Što takoha adbyvajecca ŭ ekanomicy, što Łukašenka to aščadžaje na elektryčnaści, to choča skaracić čynoŭnikaŭ?2

Što takoha adbyvajecca ŭ ekanomicy, što Łukašenka to aščadžaje na elektryčnaści, to choča skaracić čynoŭnikaŭ?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić