Jeŭropa choča pieraadoleć zaležnaść ad rasijskaha hazu da 2027 hoda
JeC užo ciapier pavinien źnizić spažyvańnie rasijskaha hazu takim čynam, kab da sakavika nastupnaha hoda ekanomija skłała 15% (45 młrd kubamietraŭ), zajaviła kiraŭnik Jeŭrakamisii Ursuła fon der Lajen u intervju niamieckamu ahienctvu dpa. Jana nazvała Rasiju nienadziejnym partnioram pa eksparcie hazu.

«Našaj hałoŭnaj metaj zastajecca poŭnaja niezaležnaść ad pastavak rasijskaha hazu ŭ Jeŭropu nie paźniej za 2027 hod», — skazała jana.
ES źbirajecca inviestavać 300 młrd jeŭra ŭ prajekty pa ekanomii hazu i pierachodzie da adnaŭlalnych krynic enierhii. «U toj ža čas my zaklučajem novyja pahadnieńni z bolš nadziejnymi partniorami, takimi jak ZŠA i Narviehija», — paviedamiła kiraŭnik Jeŭrakamisii.
Na minułym tydni Jeŭrakamisija abviaściła ab płanie skaracić spažyvańnie hazu ŭ Jeŭrasajuzie na 15% da viasny 2023 hoda, kab źnizić jak ryzyku, tak i vydatki ŭ vypadku dadatkovaha parušeńnia abo poŭnaha spynieńnia pastavak rasijskaha hazu
Kamientary