Hramadstva33

Paśla artykuła «SB» na Lidčynie paškodzili pomnik na mahile palakaŭ

Nieviadomyja vandały padziaŭbli pomnik na mahile žaŭnieraŭ Polskaha Vojska, zahinułych u 1920 hodzie, kala vioski Fieliksava Lidskaha rajona. Vydańnie polskaj mienšaści ŭ Biełarusi «Głos z-nad Niemna» apublikavała fotazdymki nadmahilla. Bačna, što jano pasiečanaje ŭdarami nieviadomaha pradmieta.

Fota: glosznadniemna.pl

27-28 vieraśnia 1920 hoda ŭ hetych vakolicach adbyvałasia tak zvanaja bitva pad Kryvavym Boram, jakaja była častkaj Niomanskaj bitvy — apošniaj vialikaj bitvy polska-balšavickaj vajny. Tam palehli žaŭniery Minskaha i Vilenskaha pałkoŭ 1 Litoŭska-Biełaruskaj dyvizii Polskaha Vojska.

Na mahile žaŭnieraŭ pastaŭleny ścipły pomnik z kryžam i nadpisam «Žaŭnieram 1920 hoda. Suajčyńniki».

Fota: glosznadniemna.pl

U Biełarusi masava rujnujuć pomniki i mahiły žaŭnieraŭ Armii Krajovaj. Heta pieršy raz, kali vandały zamachnulisia na pomnik žaŭnieram, jakija zahinuli padčas polska-balšavickaj vajny. Adnak u hetym vypadku počyrk vandałaŭ akazaŭsia inšy. Kali pomniki Armii Krajovaj źniščali ciažkaj technikaj, to pomnik žaŭnieram 1920 hoda prosta paškodzili, piša Most.media.

Vydańnie robić dapuščeńnie, što vandały dziejničali nie pa zahadzie, a nieviadomyja chulihany mahli zrabić heta pad upłyvam łukašenkaŭskaj prapahandy, jakaja razharnuła ŭ Biełarusi antypolskuju isteryju.

Jak źviartaje ŭvahu Most.media, prapahandystka Ludmiła Hładkaja apublikavała 5 kastryčnika ŭ «SB» repartaž z Hrodzienskaj vobłaści, u jakim, miž inšym, aburyłasia tym, što na pomniku žaŭnieram Polskaha Vojska na lidskich mohiłkach jość nadpis, što jany «zahinuli za radzimu ŭ 1919-1920 hadach».

«Za radzimu, razumiejecie? To-bok užo tady Zachodniuju Biełarusiju (u tekście «Biełoruśsiju» — MOST) polskija akupanty ličyli svajoj. U mianie pytańnie: u hetaj situacyi ničoha nie biantežyć dziaržsłužačych, śpiecyjalistaŭ, jakija adkazvajuć za ideałohiju, histaryčnuju pamiać na miescach? Nie biantežyć ludziej, jakija pavinny być haspadarami ŭ rajonie?» — aburałasia paru tydniaŭ tamu prapahandystka.

Kamientary3

  • Mojša
    28.10.2022
    Što za skoctva, heta ž mahiła, psavać mahiły heta nizaść najhłybiejšaha ŭzroŭniu.
  • Žar
    28.10.2022
    Ničoha nie źmianiłasia ź ciaham času. Niekali staryja apaviadali, jak kamsamolcy rasstrelvali na mohiłkach pomniki "sacyjalna varožym" im pamierłym, dy znosili kryžy, i voś ichnyja paśladoŭniki robiać toje samaje. Na tych pomnikach i ciapier adtuliny ad kulaŭ bačnyja. Roźnica ŭ tym, što ŭ toj čas biełaruskaj moładzi ŭ kamsamole nie było, nie jšli, dyk arudvali zavaznyja, branska-smalenskija. A ciapier vo systema vyhadavała svaich vyradkaŭ.
  • Hosť
    28.10.2022
    Miertvyje nie otvietiat , no živyje zapomniat

Ciapier čytajuć

Šrajbman z kalehami prapanavali pakrokavy płan deeskałacyi adnosin Biełarusi i ES53

Šrajbman z kalehami prapanavali pakrokavy płan deeskałacyi adnosin Biełarusi i ES

Usie naviny →
Usie naviny

Minčuka, jaki źbivaŭ staršyniu sadovaha tavarystva i adsiek joj palcy, asudzili na 18 hadoŭ8

Ryz Uizerspun napisała tryler, jaki ŭžo staŭ bestseleram

Asudzili biełaruskamoŭnaha dydžeja z Amścisłava — padobna, za Hajun5

«Krambambula» anansavała vialiki kancert na 25 Sakavika ŭ Varšavie1

Siabroŭka pra zabituju ŭ Mjanmie biełarusku: Jana była vielmi naiŭnaja i ščyra vieryła ŭ ludziej16

Tramp pra «Tamahaŭki»: U nas ich šmat, ale jany patrebnyja nam9

Śmiarotnaść siarod moładzi Uschodniaj Jeŭropy raście nasupierak suśvietnym tendencyjam1

U Miorskim rajonie lekcyi pra siamiejnyja kaštoŭnaści miascovyja načalniki čytali piensijanieram FOTY5

U Kramli raskazali, pra što Tramp havaryŭ z Pucinym2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Šrajbman z kalehami prapanavali pakrokavy płan deeskałacyi adnosin Biełarusi i ES53

Šrajbman z kalehami prapanavali pakrokavy płan deeskałacyi adnosin Biełarusi i ES

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić