Čym ptušyny ciepłaabmien adroźnivajecca ad čałaviečaha, tłumačyć telehram-kanał «Dzikaja pryroda pobač».

Sistema arteryj ptušynych łapak «pryvodzić» u ich kroŭ tempieraturaj kala 40 hradusaŭ. Ciopłaja kroŭ hreje i nasyčaje tkanki kisłarodam. Pakul jana biažyć pa hetaj arteryjalnaj sistemie, to astyvaje da 2—4 hradusaŭ. A kali padymajecca ad łap da cieła pa vienach, ustupaje ŭ praces ciepłaabmienu z haračymi arteryjami, ciapleje i ŭ cieła prychodzić užo ŭ prymalnym tempieraturnym stanie.
Padtrymlivać tempieraturu łap u 2—3 hradusy praściej, čym sprabavać uvieś čas hreć ich da 40 hradusaŭ. Takimi «chałodnymi» łapkami maroz adčuvajecca mienš, čym kali b tempieratura kaniečnaściaŭ była 40 hradusaŭ. Heta tamu, što roźnica tempieratur nie takaja vialikaja. Dla vadapłaŭnych heta naohuł vydatna, bo ŭ zimovaj čatyrochhradusnaj vadzie im navat ciopła.
Uspomni: kali prychodziš z marozu i sunieš astyłyja ruki pad chałodnuju vadu, jana i praŭda zdajecca ciopłaj!
Čytajcie taksama:
Try biełaruskija buślanki ŭvajšli ŭ top-10 samych vialikich hniozdaŭ biełych busłoŭ u Jeŭropie
Najlepšy antystres. Anłajn-karmuška ŭ Biełaviežskaj puščy pačała novy siezon
Lebiedzi nie adlacieli ŭ vyraj? Heta narmalna
-
Cyrulnica z Baranavičaŭ znajšła aryhinalny sposab abyści kankurentaŭ. A klijenty tolki rady VIDEA
-
Hetaja amierykanskaja aktrysa zdymałasia ŭ papularnych padletkavych kamiedyjach 2000-ch. Ale ciapier jaje nie paznać
-
Na vostravie siarod hornaha voziera na Bałkanach masava hinuć samki čarapach. Pryčyna akazałasia niečakanaj
Kamientary
a tam jany što jaduć? tam ža piasok adzin