«12 ci 15 prapanoŭ ES možna spakojna pryniać»
Łukašenka vychałaściŭ źmieny ŭ vybarčaje zakanadaŭstva. Pieramoha na vybarach zastajecca zahadzia harantavanaj tamu, chto ich arhanizuje.
Łukašenka vychałaściŭ źmieny ŭ vybarčaje zakanadaŭstva. Pieramoha na vybarach zastajecca zahadzia harantavanaj tamu, chto ich arhanizuje.
Pa vynikach narady z pryhožaj nazvaj — «pa ŭdaskanaleńni vybarčaha zakanadaŭstva» — stała jasna: palityčnyja praktyki ŭ krainie zastanucca niaźmiennymi. Prynamsi, na vybarčych kampanijach 2010–2011 hadoŭ. Sproby jeŭrapiejcaŭ schilić Łukašenku da demakratyzacyi źvierchu nie pryviali da pośpiechu.
«Libieralizacyja vybarčaha zakanadaŭstva nie pavinna pryvieści da palityčnych biesparadkaŭ i anarchii padčas majučych adbycca vybarčych kampanij»,— tak heta sfarmulavaŭ Łukašenka.
U pryvatnaści, pieradvybarnyja sustrečy buduć pravodzicca vyklučna ŭ vyznačanych dla taho miescach. Zvyčajna heta placoŭki nienavidavoku, u parkach ci na ŭskrajku haradoŭ.
«Treba raz i nazaŭsiody astaŭbić, budź toje ŭ Homieli, Minsku ci Breście, Biarozie ci ŭ niejkim sielskim saviecie, vyznačanaje miesca. I inšaha miesca być nie pavinna»,— skazaŭ A.Łukašenka. Heta značyć, palityčnuju ahitacyju na vulicy, da ludziej nie puściać.
U pytańni farmavańni vybarkamaŭ taksama źmieny ŭ praktycy nie harantavanyja. Voś jak Łukašenka vychałaściŭ prapanovy farmavać vybarkamy tak, kab nie mienš za tracinu ich składali pradstaŭniki palityčnych partyj i hramadskich arhanizacyj: «Ja naahuł nie baču prablemy ŭ hetym pytańni. Kali łaska, na miescach jość partyi, abjadnańni.
Idzicie ŭ rajvykankamy, dzie prymuć rašeńnie i ŭklučać vas u vybarkamy. Ale siłaj prymušać uklučać tracinu ci pałovu nie treba».Miž tym pry demakratyi zaŭždy apazicyja maje ŭdzieł u kamisii i praviaraje padlik hałasoŭ.
Što da mahčymaści nazirać za padlikam hałasoŭ — a heta klučavaja ŭmova davieru da vynikaŭ, dyk
«staršynia kamisii ŭ nas na miescy vyrašaje, jak nazirać, u jakim kucie stajać. Kali my tut budziem prymać niejkaje rašeńnie, to heta ŭžo budzie cisk i nivielavańnie taho padychodu, jaki siońnia isnuje».Napiaredadni vybaraŭ u pałatu pradstaŭnikoŭ Łukašenka havaryŭ litaralna toje samaje, dadajučy: staršynia kamisii budzie «adkazny za vyniki». Tak što i tut u realnaści ničoha nie źmienicca.
U astatnim Łukašenka nie bačyć pieraškodaŭ dla realizacyi prapanovaŭ Jeŭrasajuzu: «Niadaŭna, padčas sustrečy z pradstaŭnikami ES ja skazaŭ, što ŭ nas niama absalutna nijakaj alerhii i adprečvańnia što da tych prapanoŭ, jakija ŭnosić ES», — skazaŭ A.Łukašenka.
Pavodle Łukašenki, «nam treba niašmat času,
i hetyja 12 ci 15 prapanoŭ ES možna spakojna pryniać, biez škody dla našaj krainy, našaj unutranaj palityki»,tolki z ulikam usiaho vyšej adznačanaha havorka idzie ab pryniaćci adno na słovach.
Astatniaje było čystaj vady prapahandaj: «My nie suprać, dziakuj, što padkazvajecie», ale ŭsio robicca, robicca «dziela siabie, dziela naroda, dla ŭnutranaj palityki, kab nie destabilizavać stanovišča».
* * *
12 patrabavańniaŭ Jeŭrasajuza da ŭładaŭ Biełarusi
Pavažać prava naroda Biełarusi vybirać svaich lideraŭ demakratyčnym šlacham — ich prava čuć usie mierkavańni i bačyć usich kandydataŭ na vybary; prava apazicyjnych kandydataŭ i hrup padtrymki pravodzić kampanii biez pryhniotu, sudovaha pieraśledu abo turemnaha źniavoleńnia; niezaležnaje nazirańnie za vybarami, biełaruskimi niaŭradavymi arhanizacyjami ŭklučna; prava volevyjaŭleńnia i prava na spraviadlivy padlik hałasoŭ;
pavažać prava naroda Biełarusi na niezaležnuju infarmacyju, i vykazvacca volna, naprykład, dazvalajučy žurnalistam pracavać biez pryhniotu abo sudovaha pieraśledu, nie začyniajučy haziety i nie pieraškadžajučy ich raspaŭsiudžvańniu;
pavažać pravy niedziaržaŭnych arhanizacyj, jak žyćciova važnaj častki zdarovaj demakratyi - bolš nie ŭskładniać ich lehalnaje isnavańnie, nie pryhniatajučy i nie pieraśledvajučy siabraŭ hramadskich arhanizacyj, i dazvalajučy im atrymoŭvać mižnarodnuju dapamohu;
vyzvalić usich palityčnych źniavolenych - siabraŭ palityčnych apazicyjnych partyj, siabraŭ NDA i prostych hramadzian, aryštavanych padčas mirnych demanstracyj i mitynhaŭ;
naležnym čynam i niezaležna rasśledavać abo pierahledzieć vypadki sa źniknieńniem ludziej[2];
zabiaśpiečyć prava biełarusaŭ na niezaležnuju i niepraduziatuju sudovuju sistemu - z sudździami, niezaležnymi ad palityčnaha cisku, biez samaŭpraŭnaści i hałasłoŭnaha kryminalnaha sudovaha pieraśledvańnia abo palityčna-matyvavanaha sudovaha prysudu, jak źniavoleńnie ŭ turmu hramadzian, jakija mirna vykazvajuć svoj punkt pohladu;
spynić advolnyja aryšty i zatrymańni, drennaje abychodžańnie ź ludźmi;
pavažać pravy i svabody tych biełaruskich hramadzian, jakija adnosiacca da nacyjanalnych mienšaściaŭ;
pavažać pravy biełarusaŭ jak pracaŭnikoŭ - ich prava ŭstupać u prafsajuzy i prava prafsajuzaŭ pracavać na abaronu praŭ ludziej;
pavažać pravy biełarusaŭ jak pradprymalnikaŭ ažyćciaŭlać dziejnaść biez praźmiernaha ŭmiašańnia ŭład;
dałučycca da admieny śmiarotnaj kary ŭśled za inšymi narodami Jeŭropy;
vykarystać padtrymku, jakuju ABSIE, ES i inšyja arhanizacyi prapanoŭvajuć Biełarusi dla dapamohi ŭ vykonvańni pravoŭ svaich hramadzian.
Kamientary