Hramadstva66

«Nie vyklučaju, što pa zahadzie miascovych uładaŭ». U «viciebskich Kurapatach» źniščyli kryžy, šyldy i ŭkazalniki da miescaŭ rasstrełaŭ

Skrušnuju karcinu zaśpieli naviedvalniki miemaryjała, uźviedzienaha ŭ pamiać achviaraŭ «stalinskich» rasstrełaŭ kala vioski Chajsy Viciebskaha rajona. Nieviadomyja vyłamali draŭlanyja kryžy, na jakich byli šyldy z proźviščami rasstralanych, źniščyli ŭkazalniki, pa jakich možna było dajści da jamin, dzie ŭ 2014 hodzie byli znojdzienyja i vykinutyja na pavierchniu čałaviečyja pareštki, paviedamlaje «Viciebskaja viasna».

Vidavočna, što žaleznyja apory byli zrezanyja, žaleznaja šylda z nadpisam «Mamaryjał «Chajsy» źniataja z bałtoŭ, a ramka pahnutaja. Na dumku Jana Dziaržaŭcava, stvaralnika inicyjatyvy «Chajsy — viciebskija Kurapaty», heta śviedčyć pra arhanizavanuju dziejnaść uładaŭ dziela źniščeńnia pamiaci pra hetaje miesca masavych rasstrełaŭ.

Pavodle spadara Dziaržaŭcava, naŭrad ci vandalizm u dačynieńni da miemaryjała možna adnieści na rachunak niejkich chulihanaŭ, jakija vypadkova apynulisia ŭ hetych miaścinach:

«Chulihany mahli złamać adzin-dva draŭlanyja kryžy, ale ž źniščanyja praktyčna ŭsie. Kab zrezać ukazalniki, adnaznačna patrebnaja technika.

Łamać šyldy na kryžach na vyšyni 3-4 mietraŭ taksama nie stanie vypadkovy minak. Ja miarkuju, usio heta było zroblena znarok, i vinavatyja tut nie prostyja ludzi. Žychary najbližejšych viosak vydatna viedajuć pra tutejšyja padziei ŭ 1937-38 hady, jany sami dzialilisia ŭspaminami, pačutymi ad starejšaha pakaleńnia, i vykazvali adnaznačnaje mierkavańnie, što ŭ pamiać pra biaźvinna zabitych patrebny miemaryjał…

Ale hetuju dumku kateharyčna nie padzialajuć u Mazałaŭskim sielsaviecie. Ad samaha pačatku tam vykazvali niezadavalnieńnie našaj dziejnaściu pa ŭšanavańni pamiaci achviaraŭ stalinizmu. Nie vyklučaju, što pa zahadzie miascovych uładaŭ i byli źniščanyja kryžy, šyldy i ŭkazalniki».

Pytańnie, što ciapier rabić, vielmi składanaje dla Jana Dziaržaŭcava. Ustaloŭvać novyja kryžy ŭ ciapierašnich umovach naŭrad ci maje sens, bo najbolš vierahodna, što samarobny miemaryjał buduć źniščać i nadalej.

Zastajecca spadziavacca na nadychod lepšych časoŭ i na toje, što inicyjatyva «Chajsy — viciebskija Kurapaty» paśpieła zrabić dastatkova šmat dla taho, kab pamiać pra hetaje «rasstrelnaje miesca» ŭžo nie źnikła.

U pryvatnaści, Janu Dziaržaŭcavu z adnadumcami ŭdałosia sabrać śviedčańni kala 40 miascovych žycharoŭ pra rasstreły kala Chajsoŭ, i jany ŭvajšli ŭ zbornik uspaminaŭ, vydadzieny pazaletaś u Viciebsku.

Pra toje, što ŭ lesie kala viosak Chajsy i Drykolle miascovyja žychary znachodziać vykinutyja ź ziamli čałaviečyja pareštki, stała viadoma jašče na pačatku 2000-ch. Pra žachlivyja znachodki raspavioŭ žychar vioski Łužasna Ivan Kudzinaŭ. U listapadzie 2014 hoda viciebskija žurnalisty i aktyvisty na svaje vočy ŭbačyli ŭ lesie čałaviečyja kostki i čarapy. 14 listapada 2014 hoda tut pieršy raz ušanavali pamiać achviaraŭ: u troch miescach, dzie byli samyja vialikija jaminy z pareštkami, ustalavali kryžy.

Da 2022 hoda samarobny miemaryjał składaŭsia z bolš jak troch dziasiatkaŭ draŭlanych kryžoŭ, try žaleznyja kryžy ź infarmacyjnaj šyldaj byli ŭstalavanyja kala darohi z boku vioski Chajsy, jašče adzin žalezny kryž aktyvisty pastavili na ŭskrajku lesu, kala ściežki, što viadzie da jamin z pareštkami ad čyhunki Viciebsk — Haradok.

Jamy z pareštkami dvojčy daśledavali admysłoŭcy 52-ha pošukavaha bataljona, jaki zajmajecca nieviadomymi pachavańniami ŭdzielnikaŭ Druhoj suśvietnaj vajny — inšaj struktury dla pracy z čałaviečymi pareštkami ŭ Biełarusi niama. Aktyvistaŭ da miesca raskopak nie dapuścili i z vysnovami vajskovych archieołahaŭ paznajomili tolki častkova — vyklučna z frahmientam, dzie śćviardžałasia, što byli znojdzienyja artefakty časoŭ minułaj vajny.

Čałaviečyja pareštki byli vykapanyja i pierapachavanyja na brackich vajskovych mohiłkach kala stancyi Łužasna i ŭ ahulnaj mahile na ŭskrajku hramadzianskich mohiłak u pasiołku Mazałava.

Kamientary6

  • mikola
    15.05.2023
    Var*jaty ! Pryidze i na VAS tczas !
  • No
    15.05.2023
    Łukašenaŭskija mankurty, chaj u vas adsochnuć ruki.
    Miortvym nie balić, kryžy adnoviacca, a vy paskudy pojdziecie za kraty!
  • Pan Usialan
    15.05.2023
    Pryjdzie čas i na hetych dbajnych rašysskich vykanaŭcaŭ. Tolki ich mahiłami nichto cikavicca nie budzie, akramia biazdomnych psoŭ, jakija zredčas zatrymajucca kala ich mahiłaŭ kab na ich passać... Kiesaru - kiesarava

Ciapier čytajuć

«Pra sustreču Łuku zaŭsiody prasili pieradać Pucinu». Šuster raskazaŭ, jak Łukašenka prapanoŭvaŭ svaje pasłuhi amierykancam9

«Pra sustreču Łuku zaŭsiody prasili pieradać Pucinu». Šuster raskazaŭ, jak Łukašenka prapanoŭvaŭ svaje pasłuhi amierykancam

Usie naviny →
Usie naviny

U Rečycy hareŭ pryvatny siektar1

Maks Korž vystupić na stadyjonie ŭ Varšavie. Niekalki vulic pierakryjuć i źmieniać ruch transpartu 9 žniŭnia9

Hienpłan Minska buduć źmianiać. Haradžanie mohuć ahučyć prapanovy7

Cichanoŭskaja źviarnułasia da biełarusaŭ z nahody piataj hadaviny pratestaŭ24

U Minsku ŭzbrojenyja siłaviki zatrymali indyvidualnaha pradprymalnika1

«Bajsoł» vystavić na aŭkcyjon limitavanuju sieryju hadzińnikaŭ6

ChatGPT pradstaviŭ novuju madel GPT-5. Voś što ŭ joj novaha i što abiacajuć raspracoŭščyki2

Pamiatajecie fota z muskulistym biełarusam, jaki ŭ 2020-m išoŭ u sčepcy z amapaŭcam? Ciapier jon zdymajecca ŭ kino ŭ Anhlii2

Izrailskija ŭłady ŭchvalili płan Nietańjachu pa akupacyi horada Haza16

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Pra sustreču Łuku zaŭsiody prasili pieradać Pucinu». Šuster raskazaŭ, jak Łukašenka prapanoŭvaŭ svaje pasłuhi amierykancam9

«Pra sustreču Łuku zaŭsiody prasili pieradać Pucinu». Šuster raskazaŭ, jak Łukašenka prapanoŭvaŭ svaje pasłuhi amierykancam

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić