Navukoŭcy narešcie raskryli tajamnicu vostrava Paschi. U hetym dapamahli bolš za 11 tysiač fota z dronaŭ
Dziesiacihodździami ludzi hadali, jak raźjadnanaja plemiannaja supolnaść mahła stvaryć taki ansambl vieličeznych kamiennych hałoŭ. Ličyłasia, što dla stvareńnia statuj Rapa-Nui patrabavaŭsia mahutny vaładar i armija rabočych. Novy vysokatechnałahičny analiz vostrava pakazaŭ — padobna, my naiŭna pamylalisia, a razhadka zusim u inšym.

Daśledčaja hrupa z Univiersiteta Binhamtana i Univiersiteta Aryzony vykarystała drony, kab zrabić bolš za 11 000 zdymkaŭ vułkaničnaha kratara Rana-Raraku, hałoŭnaj «fabryki» statuj vostrava Paschi (Rapa-Nui). Statui — maai — stvarali karennyja žychary vostrava pamiž 1250 i 1500 hadami našaj ery.
Abjadnaŭšy hetyja fota ŭ detalovuju 3D-madel, jany stvaryli kartu vytvorčaj placoŭki ź biesprecedentnaj dakładnaściu, vyjaviŭšy asablivaści, raniej niabačnyja ź ziamli, u tym liku ślady instrumientaŭ i 426 statuj na roznych stadyjach hatoŭnaści — ad tolki pačatych da niezavieršanych i sapsavanych. Heta dazvoliła kamandzie ŭbačyć navat vuhły, pad jakimi raźbiary padychodzili da vułkaničnaj parody.

Vyniki pracy daśledčykaŭ apublikavanyja ŭ časopisie PLOS One.
3D-analiz vyznačyŭ 30 majsterniaŭ, raskidanych pa vyśpie, kožnaja ź jakich była adździelenaja skalnaj parodaj abo pryrodnymi barjerami. Zamiest adzinaha arhanizavanaha «zavodskoha cecha» pad kiraŭnictvam nahladčyka placoŭka funkcyjanavała jak nabor niezaležnych jačejek. Takaja płaniroŭka paćviardžaje, što vytvorčaść nie kantralavałasia centralnaj uładaj, a viałasia napaŭaŭtanomnymi hrupami, jakija pracavali popleč.

U hetych majsterniach pracavali nievialikija svajackija hrupy albo «mata» (kłany), a nie pracoŭnyja siły, mabilizavanyja adnym lidaram ci dziaržavaj. Danyja śviedčać, što kamandy ŭsiaho z 15‑25 čałaviek było dastatkova dla stvareńnia statuj. Takija hrupy mahli transpartavać ich i rabić na ich masiŭnyja čyrvonyja kamiennyja šapki. Maštab apieracyj pakazvaje na supracoŭnictva na ŭzroŭni siamji, abviarhajučy nieabchodnaść składanaj biurakratyi ci centralizavanaha kantrolu pracy.
Cikava, što hetyja niezaležnyja hrupy vykarystoŭvali roznyja inžyniernyja techniki dla dasiahnieńnia adnolkavaha mastackaha vyniku. Daśledavańnie vyjaviła roznyja mietady zdabyčy: naprykład, spačatku vyrazańnie tvaru suprać vysiakańnia konturu błoka — jakimi karystalisia roznyja kłany.
Hetaja raznastajnaść dakazvaje, što choć mata vykarystoŭvali roznyja techniki, jany mieli adzinaje kulturnaje bačańnie, jakoje zachoŭvała estetyku maai adnolkavaj pa ŭsim vostravie.

Adnosiny pamiž hetymi hrupami, imavierna, ujaŭlali saboj sumieś žorstkaj kankurencyi i supracoŭnictva. Kłany spaborničali za prestyž praz pamier i kolkaść svaich statuj, ale adnačasova abmieńvalisia infarmacyjaj i resursami dla padtrymańnia mastackich standartaŭ. Decentralizavany charaktar kamieniałomniaŭ nie dazvalaŭ nivodnaj hrupie manapalizavać kamień i zabiaśpiečvaŭ ustojlivy dostup da samaha kaštoŭnaha resursu vostrava.
Hetyja adkryćci fundamientalna źmianiajuć naša razumieńnie manumientalnaj architektury. Daśledavańnie demanstruje, što dla składanych prajektaŭ suśvietnaha ŭzroŭniu nie patrabujucca viertykalnyja ijerarchii ci karali — haryzantalnyja suviazi i hramadskaje supracoŭnictva zdolnyja na inžyniernyja podźvihi, jakija mohuć spaborničać z dasiahnieńniami najvialikšych staražytnych impieryj.
Usie 3D-danyja i madel dastupnyja tut. Interaktyŭnuju madel možna pahladzieć pa hetaj spasyłcy.
«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny
PADTRYMAĆ
Kamientary
I voś tut my padychodzim da pytannia, a ci nie centralnaja ŭłada i była matyvataram ? U takim razie, nia maje značennia, jak viałasia vytvorčaść, jana viałasia pa rasparadženni i pad kantroliem centralnaj ułady... Nu, jaki čałaviek sam siabie zahruzić takoj rabotaj - daŭbać i ciahać kamiennie ? jano jamu treba ?
A ŭ tym, što tych cieślaroŭ treba karmić, paić, abaraniać, chaty im kryć i dziaciej hadavać, pakul jany toj curban češuć.
A tut jak ni kruci bujnaja arhanizavanaja supolnaść patrebnaja.