Ułada66

Biełaruś, Kazachstan i Rasija damovilisia ab adzinym mytnym taryfie i mytnym kodeksie

1 studzienia 2010 hoda dla Biełarusi, Kazachstana i Rasii pačnie dziejničać adziny mytny taryf, a 1 lipienia — ustupić u siłu mytny kodeks troch krain. Adpaviednyja dakumienty padpisali 27 listapada ŭ Minsku prezidenty Alaksandr Łukašenka, Nursułtan Nazarbajeŭ i Dźmitry Miadźviedzieŭ.

«Biełaruś nieadnarazova stanaviłasia miescam, dzie prymalisia važnyja dla našych krain rašeńni. Rašeńnie, jakoje pryniata siońnia, možna nazvać losavyznačalnym», — zajaviŭ Alaksandr Łukašenka pa zakančeńni samitu JeŭrAzES.

Pavodle jaho słovaŭ, mytny sajuz — heta jašče adzin krok da stvareńnia adzinaj ekanamičnaj prastory JeŭrAzES. «Jano razhladajecca nami jak całkam abhruntavanaja, skončanaja i łahičnaja forma ekanamičnaha ŭzajemadziejańnia pamiž našymi krainami», — padkreśliŭ Łukašenka.

Pry hetym jon adznačyŭ, što ŭ ramkach mytnaha sajuza zastajucca peŭnyja barjery ŭ vyhladzie sanitarnych, fitasanitarnych i inšych normaŭ. «U apošnija hady my bačyli, jak ich vykarystoŭvali dla niesumlennaj baraćby ŭ handli. U adzinaj ekanamičnaj prastory heta budzie vyklučana», — ličyć kiraŭnik dziaržavy.

Pavodle jaho słoŭ, Biełaruś

prapanavała paskoryć praces farmiravańnia narmatyŭna‑pravavoj bazy adzinaj ekanamičnaj prastory.

Suśvietny ekanamičny kryzis «vučyć być kiemlivymi», skazaŭ Łukašenka. «Rabota treba vialikaja, ale biełaruski bok ŭpeŭnieny, što pry najaŭnaści palityčnaj voli ŭsie pytańni možna vyrašyć chutka, — dadaŭ jon. — My siońnia zrabili vialiki histaryčny krok, jaki ŭniasie surjoznyja ekanamičnyja zruchi nie tolki na jeŭrazijskaj prastory, ale i ŭ śviecie ŭ cełym «.

Prezident Kazachstana Nursułtan Nazarbajeŭ adznačyŭ, što rašeńnie ab stvareńni mytnaha sajuza vyhadna dla ŭsich krain‑udzielnic. «Mytny sajuz dazvolić trom krainam atrymać pryrost VUP da 2015 hodzie ŭ 15%. Adziny rynak našych krain, jaki aceńvajecca ŭ 2 tryljony dalaraŭ, budzie bolš pryvabnym dla inviestycyj», — skazaŭ Nazarbajeŭ.

U svaju čarhu, Dźmitry Miadźviedzieŭ zajaviŭ: «Heta značnaja, doŭhačakanaja padzieja, jakaja naradziłasia ŭ vielmi niaprostych pieramovach. Niahledziačy na składanaści, jakija supravadžali hety praces, my siońnia vyjšli na novy ŭzrovień supracoŭnictva ŭ JeŭrAzES».

Pavodle prezidenta Rasii, mytny sajuz budzie aznačać «całkam inšuju strukturu ruchu hrošaj, tavaraŭ, rabočaj siły».

Miadźviedzieŭ paviedamiŭ, što ŭ najbližejšy miesiac budzie padrychtavany płan, na padstavie jakoha vyznačycca, jak chutka budzie stvorycca baza dla adzinaj ekanamičnaj prastory. «Usie my zacikaŭlenyja ŭ tym, kab hetaja praca prajšła ŭ ścisłyja terminy», — zajaviŭ rasijski lider.

Pry hetym jon padkreśliŭ: upieršyniu za apošnija hady baki damovilisia ab

«pieradačy častki nacyjanalnaha suvierenitetu nadnacyjanalnaha orhanu — kamisii mytnaha sajuza, jakaja budzie prymać rašeńnia ab mytnych taryfach».

Kamientary6

Ciapier čytajuć

U Minsku adbylisia masavyja zatrymańni vydaŭcoŭ i kniharaspaŭsiudnikaŭ32

U Minsku adbylisia masavyja zatrymańni vydaŭcoŭ i kniharaspaŭsiudnikaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Dobraachvotnik raskazaŭ pra słužbu z Łazoŭskim i jaho apošniuju bajavuju zadaču ŭ Bachmucie8

Pieršy krok da BNR: 108 hadoŭ tamu była abvieščana Pieršaja Ustaŭnaja hramata6

Siońnia na Alimpijadzie apošni šaniec biełarusaŭ1

Adzin sa scenaryjaŭ Pientahona praduhledžvaje likvidacyju ajatały Chamieniei i jaho syna1

Biełaruskija litaratary siońnia ŭ Dzień rodnaj movy praviaduć dyktoŭki2

«Uziać łachi pad pachi». A što takoje łachi?7

Na vostravie siarod hornaha voziera na Bałkanach masava hinuć samki čarapach. Pryčyna akazałasia niečakanaj5

Ukraincy atakavali zavod u Udmurcii, na jakim robiać «Iskandery» i «Arešnik»3

Ministr sportu zaklikaŭ UEFA dazvolić zbornaj Biełarusi hulać doma, jak Izrailu. Ale Izrail doma pakul nie hulaje4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U Minsku adbylisia masavyja zatrymańni vydaŭcoŭ i kniharaspaŭsiudnikaŭ32

U Minsku adbylisia masavyja zatrymańni vydaŭcoŭ i kniharaspaŭsiudnikaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić