Ułada66

Biełaruś, Kazachstan i Rasija damovilisia ab adzinym mytnym taryfie i mytnym kodeksie

1 studzienia 2010 hoda dla Biełarusi, Kazachstana i Rasii pačnie dziejničać adziny mytny taryf, a 1 lipienia — ustupić u siłu mytny kodeks troch krain. Adpaviednyja dakumienty padpisali 27 listapada ŭ Minsku prezidenty Alaksandr Łukašenka, Nursułtan Nazarbajeŭ i Dźmitry Miadźviedzieŭ.

«Biełaruś nieadnarazova stanaviłasia miescam, dzie prymalisia važnyja dla našych krain rašeńni. Rašeńnie, jakoje pryniata siońnia, možna nazvać losavyznačalnym», — zajaviŭ Alaksandr Łukašenka pa zakančeńni samitu JeŭrAzES.

Pavodle jaho słovaŭ, mytny sajuz — heta jašče adzin krok da stvareńnia adzinaj ekanamičnaj prastory JeŭrAzES. «Jano razhladajecca nami jak całkam abhruntavanaja, skončanaja i łahičnaja forma ekanamičnaha ŭzajemadziejańnia pamiž našymi krainami», — padkreśliŭ Łukašenka.

Pry hetym jon adznačyŭ, što ŭ ramkach mytnaha sajuza zastajucca peŭnyja barjery ŭ vyhladzie sanitarnych, fitasanitarnych i inšych normaŭ. «U apošnija hady my bačyli, jak ich vykarystoŭvali dla niesumlennaj baraćby ŭ handli. U adzinaj ekanamičnaj prastory heta budzie vyklučana», — ličyć kiraŭnik dziaržavy.

Pavodle jaho słoŭ, Biełaruś

prapanavała paskoryć praces farmiravańnia narmatyŭna‑pravavoj bazy adzinaj ekanamičnaj prastory.

Suśvietny ekanamičny kryzis «vučyć być kiemlivymi», skazaŭ Łukašenka. «Rabota treba vialikaja, ale biełaruski bok ŭpeŭnieny, što pry najaŭnaści palityčnaj voli ŭsie pytańni možna vyrašyć chutka, — dadaŭ jon. — My siońnia zrabili vialiki histaryčny krok, jaki ŭniasie surjoznyja ekanamičnyja zruchi nie tolki na jeŭrazijskaj prastory, ale i ŭ śviecie ŭ cełym «.

Prezident Kazachstana Nursułtan Nazarbajeŭ adznačyŭ, što rašeńnie ab stvareńni mytnaha sajuza vyhadna dla ŭsich krain‑udzielnic. «Mytny sajuz dazvolić trom krainam atrymać pryrost VUP da 2015 hodzie ŭ 15%. Adziny rynak našych krain, jaki aceńvajecca ŭ 2 tryljony dalaraŭ, budzie bolš pryvabnym dla inviestycyj», — skazaŭ Nazarbajeŭ.

U svaju čarhu, Dźmitry Miadźviedzieŭ zajaviŭ: «Heta značnaja, doŭhačakanaja padzieja, jakaja naradziłasia ŭ vielmi niaprostych pieramovach. Niahledziačy na składanaści, jakija supravadžali hety praces, my siońnia vyjšli na novy ŭzrovień supracoŭnictva ŭ JeŭrAzES».

Pavodle prezidenta Rasii, mytny sajuz budzie aznačać «całkam inšuju strukturu ruchu hrošaj, tavaraŭ, rabočaj siły».

Miadźviedzieŭ paviedamiŭ, što ŭ najbližejšy miesiac budzie padrychtavany płan, na padstavie jakoha vyznačycca, jak chutka budzie stvorycca baza dla adzinaj ekanamičnaj prastory. «Usie my zacikaŭlenyja ŭ tym, kab hetaja praca prajšła ŭ ścisłyja terminy», — zajaviŭ rasijski lider.

Pry hetym jon padkreśliŭ: upieršyniu za apošnija hady baki damovilisia ab

«pieradačy častki nacyjanalnaha suvierenitetu nadnacyjanalnaha orhanu — kamisii mytnaha sajuza, jakaja budzie prymać rašeńnia ab mytnych taryfach».

Kamientary6

Ciapier čytajuć

Dźmitryj Łukašenka źnik ź infarmacyjnaj prastory10

Dźmitryj Łukašenka źnik ź infarmacyjnaj prastory

Usie naviny →
Usie naviny

Biełaruski forvard polskaj «Lehii» Illa Škuryn nie lacić na matč u Kazachstan praź niebiaśpieku być zatrymanym11

Pistoryus: Novyja Patriot nie źjaviacca va Ukrainie najbližejšym časam2

Jak Kitaj zrabiŭ ryvok u zialonaj ekanomicy, pakinuŭšy Jeŭropu daloka zzadu8

Zialenski pahavaryŭ z Trampam paśla jahonaj zajavy pa Rasii

«Kali ty chočaš vajny — my ŭzbroim Ukrainu, a Jeŭropa za heta zapłacić». Pradstaŭnik ZŠA pry NATA raskazaŭ pra sihnał Pucinu1

ZŠA pastaviać praz NATA zbroju Ukrainie na $10 miljardaŭ1

Piatruchin raskazaŭ, kolki dapamohi jon atrymaŭ jak były palitviazień9

Siadzibu Miniejkaŭ na Astravieččynie nabyŭ vytvorca budaŭničych materyjałaŭ

Rasijski sud zavočna daŭ 14 hadoŭ kałonii piśmieńniku Akuninu2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Dźmitryj Łukašenka źnik ź infarmacyjnaj prastory10

Dźmitryj Łukašenka źnik ź infarmacyjnaj prastory

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić