Hramadstva1515

«Ad hetaj praktyki adychodzić nie treba». Łukašenka prychilna vykazaŭsia pra pabory z baćkoŭ školnikaŭ

Łukašenka na siońniašniaj naradzie pa pytańniach adukacyi vykazaŭsia adnosna taho, ci pravilna źbirać z baćkoŭ hrošy na patreby škoł. Pavodle jaho, ničoha strašnaha ŭ hetym niama, treba tolki ŭsio rabić «razumna».

Fota: Contributor Getty Images

«Ničoha strašnaha. U nas biaspłatnaja adukacyja. Tolki dyrektaram treba razumna heta rabić. Moža, paŭtara čałavieka admoviacca, hrošaj nie daduć na ramont abo na niešta. I nie treba.

Admoviŭsia dyk admoviŭsia, abydziemsia. Ale ad hetaj praktyki adychodzić nie treba.

Ale nie tak: «Ty niasi stolki hrošaj! My tut na radzie niejkaj vyrašyli». Nie treba tak rabić. My hrošy na škoły znojdziem. Ale kali baćki buduć udzielničać u hetym niejkaj svajoj kapiejkaj, strachu ja ŭ hetym absalutna nie baču. U nas ludzi ŭžo nie biednyja», — skazaŭ Łukašenka.

U biełaruskaj sistemie kiravańnia słovy Łukašenki nie zaŭsiody varta razumieć litaralna, asabliva ahavorki pra toje, što treba niešta rabić «razumna», biez parušeńnia dobraachvotnaści. Kali źvierchu jość ahulny dazvoł na praviadzieńnie tych ci inšych dziejańniaŭ, to ŭsio robicca ŭ «dobraachvotna-prymusovym» paradku. A kab prymusić baćkoŭ nibyta «dobraachvotna» rabić toje, čaho im nie chočacca, chapaje roznych miechanizmaŭ.

Kamientary15

  • Apudziła
    21.09.2023
    Bo heta jašče adzin elemient pryhniotu, ździekaŭ nad ludźmi. Sipaty dzied radujecca kali ludziam załomvajuć ruki
  • Ivan Ivanovič
    21.09.2023
    U braťjev polakov niemnoho po-druhomu - tam hosudarstvo dajet na každoho učienika około 100 jevro na podhotovku k učiebnomu hodu. Počiemu by u nich eto nie pozaimstvovať? Po-istinie - socialnoje hosudarstvo, vot u koho nado učiťsia!
  • Poborovič
    21.09.2023
    U nas v stranie vsie biespłatno: zachotieł - rezidienciju postroił, zachotieł - v Katar poletieł, - vabšče dienieh nie dastavau iz karmana.

Ciapier čytajuć

U Minsku pachavali jak achviar nacyzmu 75 čałaviek, pareštki jakich znajšli kala byłoj dačy Canavy. Ale bolš padobna, što heta achviary savietaŭ

U Minsku pachavali jak achviar nacyzmu 75 čałaviek, pareštki jakich znajšli kala byłoj dačy Canavy. Ale bolš padobna, što heta achviary savietaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Jak adroźnić časovaje vypadzieńnie vałasoŭ ad abłysieńnia? Tłumačyć trychołah

Śviatłana Aleksijevič raskazała, jakuju knihu vypuścić nastupnaj. Jana nie pra kachańnie, jak płanavałasia raniej23

Łukašenka raskazaŭ, što karova pavinna stajać u pałacy i kožnamu nieabchodna «choć pa dźvie barazionki» bulby pasadzić20

U Kijevie ŭžo kala 100 paciarpiełych padčas načnoha ŭdaru1

Izrail zabiŭ i novaha kiraŭnika Hienštaba armii Irana. Jon zajmaŭ pasadu paru dzion7

U Minsku źnikła piensijanierka. Akazałasia, što jana pa prośbie «śledčych» stała kurjeram machlaroŭ 

Jakija banki hatovy ŭziać u vas nie samyja idealnyja kupiury

Što ciapier z archivam KDB ab represijach u BSSR, jaki zmahli zdabyć byłyja siłaviki? Kali jaho apubličać?51

Biełaruski pijanist uziaŭ adrazu try pryzy na konkursie ŭ Valensii

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U Minsku pachavali jak achviar nacyzmu 75 čałaviek, pareštki jakich znajšli kala byłoj dačy Canavy. Ale bolš padobna, što heta achviary savietaŭ

U Minsku pachavali jak achviar nacyzmu 75 čałaviek, pareštki jakich znajšli kala byłoj dačy Canavy. Ale bolš padobna, što heta achviary savietaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić