Zdaroŭje

Što kazać, kali ŭ blizkaha čałavieka dyjahnastujuć rak

Jak spravicca z ułasnaj tryvohaj i jak najlepšym čynam dapamahčy blizkamu na hetym składanym žyćciovym etapie?

Fota: vecteezy

Kali ŭ čałavieka vyjaŭlajuć rak, jahony śviet u adzin momant źmianiajecca. Voś niechta žyvie zvyčajnaj rucinaj sa zvyčnymi stresami i turbotami — a praz momant paśla pačutaha dyjahnazu čałaviek traplaje ŭ alternatyŭnuju, maksimalna ŭzmocnienuju realnaść, u jakoj možna było b addać usio, kab viarnucca da svaich raniejšych zvyčajnych kłopataŭ.

Jak spravicca z ułasnaj tryvohaj, kali pobač znachodzicca chvory na rak blizki? I jak palehčyć žyćcio blizkamu na hetym etapie? The Telegraph piša pra niekatoryja sposaby, jak možna palehčyć emacyjnuju nahruzku na čałavieka, chvoraha na rak.

Nie rabicie heta svajoj prablemaj

Niesumnienna, vašy ŭłasnyja emacyjnyja vydatki ŭ takoj situacyi vializnyja. Ale ž heta adbyvajecca nie z vami — i vašy patreby i pieražyvańni tut, jak by niepryjemna heta ni hučała, druhasnyja. Tamu, vidavočna, nie varta vymušać chvoraha suciašać vas. Šukajcie suciašeńnia ŭ inšym miescy: naprykład, praz anłajn-hrupy psichałahičnaj padtrymki. Vaša zadača — padtrymlivać blizkaha, i padtrymka heta pavinna pačynacca nieadkładna. Asnovaj kamunikacyi tut musić być nie fraza «ci jość naviny?», a lepiej «niama patreby adkazvać, kali nie chočaš».

Bolš słuchać, mienš havaryć

Ludzi zvyčajna panikujuć i prahnuć choć niešta skazać, što zaŭhodna. Ale reč nie ŭ tym, što vy kažacie, a ŭ tym, jak vy słuchajecie. Śpiecyjalisty psichałahičnaj padtrymki heta paćviardžajuć: časta sapraŭdy dastatkova słuchać. Kali vy sumniavajeciesia, možacie pasprabavać tak zvanaje «refleksiŭnaje kamunikavańnie», kali ŭ razmovie vy paŭtarajecie toje, što vam skazaŭ chvory čałaviek, tolki pierafrazujecie heta.

Pry ŭvažlivym vykarystańni heta moža być nievierahodna mahutnym srodkam. Nie ihnarujcie i nie zamoŭčvajcie strach śmierci, ale i nie nasadžajcie jaho. Nie chavajciesia za banalnaściu, što ŭsio budzie dobra, i nie nastojvajcie na tym, kab vaš blizki čałaviek byŭ «pazityŭnym».

Paraŭnańni — adyjoznyja i zališnija

Nie kažycie: «Maja ciotka chvareła na rak u 1982 hodzie, i jana ŭ paradku». Jak adznačajuć śpiecyjalisty, nie byvaje dvuch adnolkavych dośviedaŭ, navat kali sprava tyčycca dyjahnazu rak. Ludzi roznyja, puchliny roznyja, a navuka rušyć imkliva napierad. Kali vy nie ankołah suśvietnaha ŭzroŭniu, to vy, chutčej za ŭsio, ničoha nie viedajecie.

Zachavajcie svaje cudadziejnyja leki pry sabie

Nie kažycie: «Ty pavinien ačyścicca / charčavacca zdaraviej / malicca» i h.d. Takija słovy dakładna nie dapamohuć.

Paźbiahajcie kančatkovych prysudaŭ i bieznadziejnaści

Nie ŭkładajcie praźmiernych spadzievaŭ u naviny i nie razvažajcie pra toje, što moža adbycca ŭ budučyni. Miedyčnyja interpretacyi adroźnivajucca, abstaviny źmianiajucca, hetaja situacyja, u jakoj apynuŭsia blizki, — bolš, čym lubaja inšaja situacyja, — raźvivajecca. I paźbiahajcie prysudaŭ ci bieznadziejnaści ŭ lubym vypadku.

Abaraniajcie dziaciej ad niavyznačanaści i havarycie im praŭdu

Samaje žachlivaje dla małoha — heta niemahčymaść spadziavacca na sumlennaść darosłych. Dzieci časta mohuć pieražyvać, što ŭsio moža być horš, čym jość na samaj spravie. Tamu najlepšy sposab abaranić dzicia ad tryvožnych stanaŭ — heta bieź isteryk, spakojna i ščyra raskazać jamu praŭdu. Lepiej, kali dzicia samo zacikavicca situacyjaj.

«Što ja mahu zrabić?»

Adkaz na pytańnie «Što ja mahu zrabić?» nakolki banalny, nastolki i važny. Što vy majecie rabić u hetaj situacyi — heta kankretnyja, praktyčnyja rečy, sankcyjanavanyja chvorym. Hatujcie jamu ježu, vynoście śmiećcie, vyhulvajcie jaho sabak, zabaŭlajcie jaho dzietak, vazicie ci vadzicie jaho na sustrečy. Śpis bytavych štodzionnych spraŭ u kožnaha moža być svoj, i vielmi važna dapamahać rabić toje, što chvory robić zvyčajna (kali jon, iznoŭ ža, daje svaju zhodu na heta).

Humar — pa raniejšamu humar, a vaš blizki — pa-raniejšamu vaš blizki

Viadzicie razmovy na inšyja temy, akramia raku. Žarty patrebnyja i navat nieabchodnyja, kali jany darečnyja. Nie varta bajacca chvorych ludziej — tamu paznačcie vašu prysutnaść pobač, ale nie patrabujcie niejkich dziejańniaŭ u adkaz. Naviedajcie čałavieka, kali jon choča naviedvańniaŭ; abo dašlicie pasyłku ci paštoŭku — usio, što moža pakazać, što čałavieka ceniać. Pamiatajcie, vaš blizki — toj samy čałaviek, tolki jon pieražyvaje zmročny, ciažki čas.

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Tolki try čałavieki buduć viedać pra vas. Samy pieršy čałaviek krainy». Źjavilisia zapisy razmoŭ špijonki Iny Kardaš z kurataram11

«Tolki try čałavieki buduć viedać pra vas. Samy pieršy čałaviek krainy». Źjavilisia zapisy razmoŭ špijonki Iny Kardaš z kurataram

Usie naviny →
Usie naviny

ZŠA źviazali harantyi biaśpieki dla Ukrainy ź pieradačaj Danbasa Rasii — FT22

Pamior Siarhiej Barysienka, stvaralnik lehiendarnaha videasałona ŭ Siańnie

Ź Minieapalisa, achoplenaha pratestami, źjeduć staršy kamandzir Pamiežnaj słužby i častka ahientaŭ7

Tolki ŭ adnym z 16 vajavodstvaŭ Polščy biełarusaŭ bolš, čym ukraincaŭ. Voś jak biełarusy raśsialilisia pa krainie23

30 čałaviek zahinuli ŭ vyniku śniežnaha štormu ŭ ZŠA

«Uvieś čas zastajecca čorny asadak». U «Minsk-Śviecie» skardziacca na žudasnuju vadu8

Amierykanski avijanosiec «Aŭraam Linkaln» prybyŭ na Blizki Uschod na fonie iranskaha kryzisu

80% Charkava i vobłaści zastalisia biez elektryčnaści paśla rasijskaj ataki3

«Rycar Siami Karaleŭstvaŭ»: sieryjał, u jakim ździekujucca z pafasu «Hulni tronaŭ»3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Tolki try čałavieki buduć viedać pra vas. Samy pieršy čałaviek krainy». Źjavilisia zapisy razmoŭ špijonki Iny Kardaš z kurataram11

«Tolki try čałavieki buduć viedać pra vas. Samy pieršy čałaviek krainy». Źjavilisia zapisy razmoŭ špijonki Iny Kardaš z kurataram

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić