Śviet

Ekołahi źviarnulisia da Papy Franciška ź niezvyčajnaj prapanovaj

Ekałahičnaja arhanizacyja Sustainable Earth Eating źviarnułasia da Papy Franciška z zaklikam adnavić u Kaściole abaviazak ustrymańnia ad miasa pa piatnicach.

Papa Francišak. Fota: Andrew Medichini / AP

Kampanija Sustainable Earth Eating («Ustojlivaje pajadańnie Ziamli») vyrašyła źviarnucca da Papy Franciška, bo viadoma, što pantyfik zakłapočany ekałahičnymi prablemami. U 2015 hodzie vyjšła encyklika «Laudato si», u jakoj jon zaklikaje da achovy navakolnaha asiarodździa, piša catholic.by.

«Zhadanaja arhanizacyja vystupaje za ŭstojlivuju vytvorčaść praduktaŭ charčavańnia, i ŭ staŭleńni Papy da ekałohii jana ŭbačyła mahčymaść źmianić charčovyja zvyčki va ŭsim śviecie. Havorka idzie pra post u piatnicu, jaki źjaŭlajecca daŭniaj tradycyjaj kaścioła, pavodle jakoj vierniki ŭstrymlivalisia ad užyvańnia miasa ŭ jakaści formy pakajańnia.

Niahledziačy na ​​toje, što, zhodna z kananičnym pravam, admova ad užyvańnia miasa pa piatnicach nikoli nie admianiałasia, z 1966 hoda miascovyja jepiskapaty mohuć uvodzić pryncyp, pavodle jakoha kožny viernik maje mahčymaść vyznačycca z formaj piatničnaha pakajańnia.

Heta značyć, što ŭ hetyja dni nieabaviazkova admaŭlacca ad užyvańnia miasa. Naprykład, možna admovicca ad užyvańnia kavy, kali čałaviek pje jaje štodzionna.

Pavodle praviedzienych u 2022 hodzie Kembrydžskim univiersitetam daśledavańniaŭ, u Vialikabrytanii tolki 25 pracentaŭ miascovych katolikaŭ ustrymlivałasia ad spažyvańnia miasa pa piatnicach.

Cikava, što ich rašeńnie dazvoliła skaracić vykidy vuhlakisłaha haza na 55 tys. ton u hod.

Arhanizacyja Sustainable Earth Eating źviarnułasia da pantyfika z prośbaj adnavić abaviazak ustrymańnia ad miasa pa piatnicach u kaściole, kab paŭpłyvać na navakolnaje asiarodździe i paspryjać źmienie charčovych zvyčak ludziej va ŭsim śviecie.

«Piatnicami bieź miasa Papa Francišak moža natchnić miljony katolikaŭ i ludziej va ŭsim śviecie pierajści na dyjetu, jakaja budzie bolš łahodnaj dla našaj płaniety», — kaža Džejn DeMaryns, hienieralny dyrektar SEE.

«Viartańnie katalickim kaściołam abaviazku ŭstrymańnia ad miasa pa piatnicach było b mahutnym simvałam adzinstva i vializnym krokam da abarony našaj płaniety. My zaachvočvajem Papu razhledzieć hetuju prapanovu, kali jon rychtujecca pryniać udzieł u štohadovaj klimatyčnaj sustrečy AAN IPCC», — kaža Džejn Demaryns.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Staŭ viadomy poŭny śpis 18 fihurantaŭ «małočnaj spravy», padzielnikaŭ ministra Bryło i bratoŭ Skitavych7

Staŭ viadomy poŭny śpis 18 fihurantaŭ «małočnaj spravy», padzielnikaŭ ministra Bryło i bratoŭ Skitavych

Usie naviny →
Usie naviny

Biełaruska atrymała polskuju vizu, ale nie pačała pa joj jeździć da zakryćcia miažy. Ci puściać jaje ciapier u ES?

Džo Bajden paśla zakančeńnia prezidenctva pieražyvaje finansavyja prablemy12

Litoŭskija ŭłady admaŭlajuć, što bajavy dron, jaki ŭpaŭ u Litvie, zapuścili ź Biełarusi1

17-hadovaja biełaruska, zatrymanaja za zapusk drona ŭ Varšavie, pryjechała ŭ Polšču ŭsiaho niekalki dzion tamu15

Bajavy dron, jaki ŭ kancy lipienia pralacieŭ nad Vilniaj, zapuskaŭsia ź Biełarusi?1

Saša Ramanava nabyła dom u Irłandyi za 370 tysiač jeŭra24

«Biełarusy — karyślivyja, niespahadlivyja, sabie naŭmie. A voś, my i takija»

Kiraŭnik Hienštaba Polščy: Biełaruś chavaje zabojcu našaha vajskoŭca. Rana ci pozna jon paŭstanie pierad sudom5

Stała viadoma, čym ciapier zajmajecca špijon Marsalek, jaki 5 hadoŭ tamu ŭciakaŭ z Aŭstryi ŭ Rasiju praź Biełaruś

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Staŭ viadomy poŭny śpis 18 fihurantaŭ «małočnaj spravy», padzielnikaŭ ministra Bryło i bratoŭ Skitavych7

Staŭ viadomy poŭny śpis 18 fihurantaŭ «małočnaj spravy», padzielnikaŭ ministra Bryło i bratoŭ Skitavych

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić