Śviet11

500 tryljonaŭ soncaŭ. Vyjaŭlena samaja jarkaja i hałodnaja čornaja dzirka ŭ bačnym Suśviecie

Kvazar byŭ vyjaŭleny šmat hadoŭ tamu, ale jaho sapraŭdnyja maštaby stali zrazumiełyja tolki ciapier.

Fota: ESO

Krynica śviatła mahutnaściu 500 tryljonaŭ soncaŭ, abo abjekt J0529-4351, vyjaŭleny na ŭskrainie Cuśvietu «vielmi vialikim teleskopam» u Čyli. Hety abjekt źjaŭlajecca samym jarkim z usich, jakija navukoŭcy kali-niebudź znachodzili ŭ kosmasie, piša Bi-bi-si.

Heta kvazar, heta značyć aktyŭnaje jadro hałaktyki, u centry jakoj znachodzicca zvyšmasiŭnaja čornaja dzirka, jakaja vałodaje zvyšapietytam. Jana kožny dzień pahłynaje masu rečyva, roŭnuju našamu Soncu, i sama važyć užo jak 17 młrd soncaŭ.

Ale śviecicca, ułasna, nie sama dzirka, a vakolny tak zvany akrecyjny dysk, jaki ŭźnikaje ŭ pracesie «pryjomu ježy».

Stroha kažučy, jak pišuć u vydańni Nature Astronomy navukoŭcy, jakija zajmalisia daśledavańniem abjekta J0529-4351, kvazar hety byŭ znojdzieny šmat hadoŭ tamu, ale jaho sapraŭdnyja maštaby stali zrazumiełyja tolki ciapier.

Kvazar — heta aktyŭnaje jadro hałaktyki, krynicaj enierhii ŭ jakim słužyć zvyšmasiŭnaja čornaja dzirka, što zasmoktvaje ŭ siabie navakolnuju materyju ŭ vielizarnych abjomach.

Pa miery taho, jak hetaja materyja paskarajecca, nabližajučysia da centra čornaj dzirki, jana pačynaje vypramieńvać jarkaje śviatło, bačnaje na vielizarnaj adlehłaści: da prykładu, śviatło ad abjekta J0529-4351 išło da nas 12 młrd hadoŭ! Niezdarma astranomy časam nazyvajuć kvazary majakami suśvietu.

Zrešty, pa słovach navukoŭcaŭ, u hetym kvazary dziŭna litaralna ŭsio. Uziać choć by jarkaść, jakaja ŭ 500 ź lišnim tryljonaŭ razoŭ pieravyšaje soniečnuju. Śviatło heta vypramieńvaje raspaleny dysk, sam pa sabie jaki składaje ŭ dyjamietry 7 śvietłavych hadoŭ.

Pakolki ŭ centry ŭsich biez vyklučeńnia viadomych hałaktyk majecca zvyšmasiŭny abjekt, heta chutčej za ŭsio aznačaje, što takija abjekty źjaŭlajucca nieadjemnaj častkaj evalucyi luboj hałaktyki.

«Praściej kažučy, heta značyć, što biez hetych čornych dzirak naša hałaktyka ŭ tym vyhladzie, u jakim my jaje viedajem, siońnia nie isnavała b, — tłumačyć suaŭtar daśledavańnia, Semiueł Łaj. — Tak, ułasna, i ŭsie hałaktyki byli b zusim inšymi biez hetych zvyšmasiŭnych čornych dzirak».

Ale hałoŭnaja zahadka zaklučajecca ŭ tym, jak hetak masiŭnyja čornyja dzirki mahli źjavicca na rańnim etapie stanaŭleńnia suśvietu, kali, zdavałasia b, dla ich farmavańnia było jašče niedastatkova materyi.

Navukoŭcy tamu schilnyja pryniać scenar, pa jakim hetyja abjekty paŭstali prama z hazu, jaki isnavaŭ adrazu paśla Vialikaha vybuchu, mahčyma jašče da taho, jak utvarylisia pieršyja zorki.

Kamientary1

  • Ziama
    21.02.2024
    Sapraŭdnaja čornaja dzirka - heta pucin, łukašenka i tak zvany “russkij mir”, a heta tak…

Ciapier čytajuć

Kaśpiarovič pamior try dni tamu, ale cieła znajšli tolki ciapier1

Kaśpiarovič pamior try dni tamu, ale cieła znajšli tolki ciapier

Usie naviny →
Usie naviny

U minskich aptekach raźmiali rasijski anałah «Aziempika». Ludziej nie pałochała navat cana5

Prezident Izraila: My nie stavim za metu zrynuć Chamieniei, ale heta moža być pabočnym efiektam ź vialikimi histaryčnymi nastupstvami

Łukašenka: Ja pračytaŭ toje, što pisali ŭ tyktokach, «tyktokalisia» našy vykładčyki12

Čas prajezdu biełaruska-litoŭskaj miažy aŭtobusami pavialičyŭsia da 10-12 hadzin5

Łukašenka: Biełaruś zaŭsiody była, jość i budzie razam z Rasijaj63

Voś kolki kaštuje Izrailu vajna ź Iranam. Samaje darahoje — abarona svajho nieba2

U kałonii №15 Mahilova źniali z pasady adyjoznaha načalnika, jaki ździekavaŭsia z palitviaźniaŭ3

Za adsutnaść bulby prapanujuć štrafavać da 8 400 rubloŭ3

Rasija pieradała Ukrainie cieły nie tolki ŭkrainskich, ale i rasijskich sałdat3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Kaśpiarovič pamior try dni tamu, ale cieła znajšli tolki ciapier1

Kaśpiarovič pamior try dni tamu, ale cieła znajšli tolki ciapier

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić