Zdareńni

Minčuk dumaŭ, što ratuje hrošy, a straciŭ amal 200 tysiač rubloŭ. Jak tak vyjšła?

U minčuka vymanili 193 000 rubloŭ. U schiemie ŭdzielničali niekalki čałaviek: ludzi, jakija telefanavali, pradstaŭlalisia supracoŭnikami apieratara suviazi, DFR, Nacbanka i navat Śledčaha kamiteta.

Ilustracyjnaje fota

Pavodle źviestak śledstva, u pačatku červienia 41-hadovamu mužčynu patelefanavaŭ z zamiežnaha numara nieznajomiec, jaki pradstaviŭsia supracoŭnikam apieratara suviazi i skazaŭ, što na imia minčuka aformlenaja rasterminoŭka.

Zatym jon paprasiŭ pravieryć, ci sychodziacca dasłanyja ŭ SMS-paviedamleńni ličby z apošnimi čatyrma jaho abanienckaha numara. Akazałasia, što nie sychodziacca, «pradstaŭnik apieratara» vybačyŭsia i skazaŭ čakać zvanka z pravaachoŭnych orhanaŭ.

Litaralna praz chvilinu ŭ miesiendžary z mužčynam źviazaŭsia nibyta pradstaŭnik DFR i skazaŭ, što vyjaviŭ pieraličeńnia vykradzienych hrošaj na rachunki minčuka. Jon skazaŭ, što ŭ najbližejšy čas pa miescy žycharstva mužčyny praviaduć pieratrus, i, kab nie pazbavicca voli na doŭhija hady, jamu terminova treba zadekłaravać usie najaŭnyja źbieražeńni.

Paciarpieły adprasiŭsia z pracy, pajechaŭ dadomu, pieraličyŭ najaŭnaść i pra sumu źbieražeńniaŭ paviedamiŭ užo nibyta śledčamu. Toj patelefanavaŭ jamu pa videasuviazi i raspavioŭ, što hrupa machlaroŭ vykradaje hrošy biełarusaŭ i pieravodzić na zamiežnyja rachunki, i, kab pierajści sa statusu padazravanaha ŭ status śviedki, jamu treba aformić hrošy, jakija zachoŭvajucca doma.

Dla hetaha paciarpiełaha pieraadrasavali da «kansultanta Nacyjanalnaha banka», jaki pierakanaŭ ustalavać dadatak addalenaha dostupu i padzialicca danymi dla ŭvachodu.

Pa słovach śledčych, dalej schiema razhortvałasia tak. Mužčyna sabraŭ hrošy ($18 tysiač) i pajšoŭ u bank papoŭnić rachunak. Jaho papiaredzili, što hrošy pieraviaduć na reziervovy rachunak Nacbanka, i paprasili nie reahavać na apaviaščeńni ab śpisańni srodkaŭ — nibyta heta praces dekłaravańnia.

Potym patelefanavaŭ jašče adzin «pradstaŭnik banka» i skazaŭ, što danyja rachunku minčuka stali viadomyja ašukancam, na jaho imia aformlena try kredyty na bolš čym 112 tysiač rubloŭ. Adziny sposab vyjści ź situacyi — aformić kredyty na tyja ž sumy.

— Nie ŭdajučysia ŭ padrabiaznaści, mužčyna vykanaŭ i hetaje patrabavańnie. Jon spakojna hladzieŭ na ekran svajho mabilnaha, na jaki niekalki hadzin prychodzili SMS-paviedamleńni ab śpisańni hrošaj, — raspaviadaje Śledčy kamitet.

Jak paviedamili śledčyja, paśla taho jak rachunki mužčyny apuścieli, ašukancy pierastali vychodzić na suviaź. Za dziesiać dzion jany vymanili ŭ paciarpiełaha bolš za 193 000 rubloŭ.

Zaviedziena kryminalnaja sprava pa č. 4 art.212 KK («kradziež majomaści šlacham madyfikacyi kampjutarnaj infarmacyi, ździejśnienaje ŭ asabliva bujnym pamiery»).

Kamientary

60‑hadovaja pjanaja biełaruska pieratvaryła palot z Paryža ŭ Vilniu ŭ kašmar3

60‑hadovaja pjanaja biełaruska pieratvaryła palot z Paryža ŭ Vilniu ŭ kašmar

Usie naviny →
Usie naviny

Azaronak: Treba admianiać da jadreni fieni ŭsialakija vybary52

Biełaruski dyzajnier pradaje zvyčajny kamień z Naračy za $20001

Biełaruskija dalnabojščyki ŭsio čaściej vybirajuć dla pracy Hiermaniju zamiest Polščy i Litvy. Raskazvajuć pra zarobki10

Kolki siabroŭ moža być u čałavieka ŭ epochu sacsietak? Navukoviec padličyŭ4

«Raniej Marzaluk vystupaŭ u kałonii, što ekstremisty — vorahi narodu. A apošni raz — što treba ŭmieć daravać»10

11‑hadovuju školnicu z Bresta źbili za parušeńnie praviłaŭ hulni2

Izrail i CHAMAS padpisali damoŭlenaści ŭ miežach pieršaha etapu mirnaha płana

Vieraščaka — polskaja strava i polskaje słova. Bondaraŭcy ŭ zachapleńni ad čarhovaha «dokazu» nieisnavańnia biełaruskaj kultury21

Były palitviazień Šafarenka: Nie čapać našych rodnych — adna z umoŭ uhody z amierykancami5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

60‑hadovaja pjanaja biełaruska pieratvaryła palot z Paryža ŭ Vilniu ŭ kašmar3

60‑hadovaja pjanaja biełaruska pieratvaryła palot z Paryža ŭ Vilniu ŭ kašmar

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić