Śviet22

Pravaabaroncy zaklikali Manholiju aryštavać Pucina

Manholija pavinna admović va ŭjeździe prezidentu Rasii Uładzimiru Pucinu abo aryštavać jaho, kali jon zajedzie ŭ krainu, na padstavie ordara Mižnarodnaha kryminalnaha suda. Pra heta havorycca ŭ zajavie mižnarodnaj pravaabarončaj arhanizacyi Human Rights Watch.

Fota: Sergei Bobylev, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP

Pucin pavinien naviedać Manholiju 3 vieraśnia, kab uziać udzieł u mierapryjemstvach, pryśviečanych 85-hodździu sumiesnaj pieramohi savieckich i manholskich vojskaŭ nad japonskimi ŭzbrojenymi siłami na race Chałchin-Hoł. Jaho zaprasiŭ prezident Uchnaahijn Churełsuch, paviedamlaje Rasijskaja słužba Radyjo Svaboda.

Heta pieršaja pajezdka Pucina ŭ krainu, jakaja ratyfikavała Rymski statut Mižnarodnaha kryminalnaha suda, z sakavika minułaha hoda — momantu vydačy ordara na jaho aryšt.

Prezidenta Rasii abvinavačvajuć u niezakonnym vyvazie ŭkrainskich dziaciej na niepadkantrolnyja Kijevu terytoryi.

Pa danych ahienctva Bloomberg, Ułan-Batar zapeŭniŭ Pucina, što jaho nie zatrymajuć pa prybyćci ŭ krainu.

Pravaabaroncy adznačajuć, što Manholija parušyć mižnarodnyja abaviazacielstvy jak člena MKS, kali dazvolić naviedać krainu i nie aryštuje jaho tam. Na dumku Human Rights Watch, pryjom Pucina nie tolki abrazić mnohich achviar złačynstvaŭ rasiejskich sił, ale i padarvie najvažniejšy pryncyp viaršenstva zakona.

Manholija stała členam MKS u 2003 hodzie. Pavodle damovy, kraina abaviazanaja supracoŭničać z sudom, u tym liku aryštoŭvajučy i vydajučy lubych padazravanych, jakija ŭjazdžajuć na jaje terytoryju.

Kali Pucin naviedaje Manholiju, heta budzie pieršy vypadak, kali kraina-čalec MKS prymie jaho paśla vydačy ordara na aryšt.

Human Rights Watch nahadvaje, što ŭ žniŭni minułaha hoda Pucin pavinien byŭ naviedać štohadovy samit lidaraŭ BRIKS u Paŭdniovaj Afrycy, krainie, jakaja pryznaje jurysdykcyju MKS. Vizit rasijskaha prezidenta ŭ vyniku byŭ skasavany.

Dazvoł na vizit Pucina taksama budzie aznačać admovu Manholii ad padtrymki MKS, śćviardžajuć pravaabaroncy.

Tym časam antyvajennaja pravaabarončaja kaalicyja na płatformie Change.org zaklikała manholskija ŭłady zatrymać Pucina. Siarod rasijskich apazicyjanieraŭ, jakija padpisali dakumient, Uładzimir Kara-Murza, fiłantrop Barys Zimin, akcior Artur Smaljaninaŭ, žurnalist Jaŭhien Kisialoŭ.

«Kali vy heta zrobicie, Manholija vyzvalić adrazu try krainy: Ukrainu, Biełaruś i Rasiju. Čarada čałaviečych pakut u hetych krainach budzie spynienaja, a vy nazaŭždy pakryjecie siabie słavaj zbaŭcaŭ», — havorycca ŭ pietycyi.

Kamientary2

  • Złobnyj vožyk
    02.09.2024
    On potomu tuda i jediet, čtoby vsiem pokazať, čieho stojat ich dohovoriennosti.
  • 03.09.2024
    Nafiha ratificirovať statut, a potom jeho nie sobludať?

Ciapier čytajuć

Źjaviłasia jašče adno FOTA Mikoły Statkieviča paśla vyzvaleńnia

Źjaviłasia jašče adno FOTA Mikoły Statkieviča paśla vyzvaleńnia

Usie naviny →
Usie naviny

U Minabarony patłumačyli, čamu ludziej chapajuć na vajskovyja zbory raptoŭna21

Rasijski akcior učyniŭ u Minsku pjany deboš4

Na Radu miru ŭ ZŠA ŭrešcie nie pajechaŭ navat Ryžankoŭ10

Čamu biełaruskija pravy na kiravańnie časam nie mianiajuć na polskija biez ekzamienu? Jość jurydyčnaja kalizija2

«Doma bolš niama». Jak biełaruskija ajcišniki viartajucca na radzimu paśla žyćcia za miažoj40

«Mnie nie varta było pić». Topavaja aŭstralijskaja žurnalistka vybačyłasia za pjany repartaž z Alimpijady2

U Minsku budujuć novaje «Akreścina» ŭ hłuchoj pramzonie. A što budzie sa starym?11

U Minsku chočuć pabudavać most pamiž Brylevičami i Kurasoŭščynaj3

«Viaduć nieludzimy ład žyćcia, razmaŭlajuć pa-biełarusku». Uładzimir Arłoŭ raskazaŭ pra novuju knihu i zhadaŭ, jak susiedzi pisali na jaho danosy

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Źjaviłasia jašče adno FOTA Mikoły Statkieviča paśla vyzvaleńnia

Źjaviłasia jašče adno FOTA Mikoły Statkieviča paśla vyzvaleńnia

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić