Hramadstva77

«Kamuści budujuć fantany, a ŭ nas niama daroh!» Aburanyja žychary Fanipala źviarnulisia da Turčyna

Bolš za 10 hadoŭ tamu Julija Barysaŭna i Alaksandr Barysavič kupili ŭčastak pad budaŭnictva doma ŭ mikrarajonie Paŭdniovy-2 Fanipala. Tady tam nie było ni daroh, ni transpartnych znosin. Muž i žonka vyrašyli, što heta časovyja niazručnaści. Adnak i siońnia ŭ Paŭdniovym-2 biezdaraž. A ŭ škołu, jakaja znachodzicca za 2 km ad doma, dzieci vymušany chadzić pieššu: dabracca da ŭstanovy adukacyi niama čym. Pra heta žančyna raskazała staršyni Minabłvykankama Alaksandru Turčynu padčas pryjomu hramadzian, piša «Minskaja praŭda». 

Pa słovach Julii Barysaŭny, anałahičnaja karcina ŭ susiednim mikrarajonie Paŭdniovy-1, jaki byŭ pabudavany jašče raniej.

— Našamu mikrarajonu 17 hadoŭ, za hety čas tam nie dobraŭparadkavali ni adnu darohu. Paŭdniovamu-1 pašancavała krychu bolš: tam «apranuli» ŭ asfalt darohu na vulicy Pieramohi. Atrymlivajecca, u 17 hod pryvodziać u paradak pa adnoj darozie? — zadała rytaryčnaje pytańnie žančyna.

Kab acanić, nakolki ŭ Paŭdniovym-2 usio drenna z darohami, žurnalisty za dzień da pryjomu hramadzian vyjechali ŭ Fanipal, sustrelisia ź Julijaj Barysaŭnaj. Jana pakazała važkuju tečku ź listami z roznych instancyj. Tut dziasiatki adkazaŭ, čamu ŭ Paŭdniovym-2 nie dobraŭparadkoŭvajuć darohi i nie žadajuć puskać transpart.

— My doŭhi čas čakali hety ŭčastak, maryli abzavieścisia z mužam ułasnym žyllom. 10 hadoŭ budavali chatu svaimi rukami: ja sama kłała plitku, rabiła ściažku, tynkavała ścieny. Vyručyła prafiesija: ja – inžynier-budaŭnik. Narešcie, 4 hady tamu adznačyli navasielle. Ale radaść była nie doŭhaja: adna sprava budavać dom i nie žyć tam, i zusim inšaja — pačać abžyvacca, pryvykać da rajona.

Bolš za ŭsio pytańniaŭ, zapeŭnivaje žycharka Fanipala, vyklikali darohi — dakładniej, ich stan.

— Dzie skančajecca prajeznaja častka i pačynajecca tratuar — nie jasna. U vyniku adnojčy mašyna źbiła žančynu, pryčym jana ž i akazałasia vinavataj, bo vyjšła na darohu. Inšy raz dačka pryjšła sa škoły i paskardziłasia: kali išła na zaniatki, nožka zasieła ŭ brudzie, krasovak litaralna «zasmaktała». Dzicia nie razhubiłasia, vyciahnuła tak-siak abutak, kab potym u škole admyć jaho. Ale chiba heta narmalna?

U 2017 hodzie, pavodle słoŭ Julii Barysaŭny, darohi ŭ Paŭdniovym-2 adnojčy padsypali. Ale ŭžo praz hod jany viarnulisia da «zavadskich naład».

— Skidvalisia z susiedziami, sami padsypali darohi asfaltnaj drobkaj, kab choć niejak prajechać na mašynie. Bo vosieńniu i viasnoj, kali iduć daždžy, tut sucelnaje bałota. Uletku, kali sucha, jašče bolš-mienš. Zimoj ničoha, ale kali marozna. U słatu — ni prajści, ni prajechać.

Ubačyć stan daroh u Paŭdniovym-2 pad płastom śnieha žurnalisty nie zmahli, ale Julija Barysaŭna pakazała fatahrafii, na jakich i brud, i łužyny, i mašyny, jakija zachraśli ŭ «bałocie».

— I voś pa takich darohach našy dzieci vymušany kožny dzień chadzić u škołu pieššu! Heta jašče adna prablema mikrarajona: pry jaho prajektavańni tut nie zapłanavali nivodnaha prypynku. Heta značyć transpart u Paŭdniovy-2 puskać nie źbiralisia!

Školnyja aŭtobusy, źviarnuła ŭvahu žančyna, dziaciej nie zabirajuć — jany žychary horada, značyć, nie pałožana.

— Dzieci iduć u škołu pieššu, pierachodziać čyhunačny pierajezd, a heta ž zona pavyšanaj niebiaśpieki! Kudy tolki nie źviartałasia, kab hetaje pytańnie vyrašyć. U červieni 2024 hoda ŭ Fanipali puścili, narešcie, try haradskija maršruty, u tym liku, aŭtobus da našaha mikrarajona. Ale ni na adnu vulicu Paŭdniovaha-2 jon nie zachodzić! Kab sieści na jaho i dajechać da škoły, dzieciam prapanujuć pierasiakać ažyŭlenuju darohu. Pry hetym piešachodnaha pierachodu tam niama, a prypynačny punkt nie aśvietleny.

Alaksandr Turčyn adkazaŭ na heta, što asnoŭnyja darohi pryviaduć u paradak.

— My ŭ Fanipal u apošni čas ukłali šmat srodkaŭ, uviali ŭ stroj dastatkova abjektaŭ: ​​sadok, FAK z basiejnam. Chutka ŭ horadzie źjavicca novaja paliklinika, škoła mastactvaŭ. Za hetyja hrošy možna pabudavać nievialiki horad. Ale zhodzien z vami: mikrarajony horada-spadarožnika dobraŭparadkujem. Nie abiacaju, što na praciahu hetaha hoda ŭsie darohi ŭ Paŭdniovym-2 zaasfaltujem, ale škiletnyja pryviadziom u paradak. Zrobim zajezdy hramadskaha transpartu, — paabiacaŭ Alaksandr Turčyn.

— Za 2-3 hady zrobim z Fanipala ŭtulny haradok, całkam dobraŭparadkavany. Jaho statut horada-spadarožnika abaviazvaje da hetaha, — dadaŭ jon. 

Kamientary7

  • Baradzied
    19.02.2025
    Ja vsiehda dumał, čto v stoimosť učastka vklučajetsia stoimosť dorohi i trotuara.
  • Baradzied
    19.02.2025
    Słata
  • daviedka
    19.02.2025
    Nužno staviť rukovoditielami obłastiej i rajonov miestnych, a nie prijezžich, kak tot žie Turčin, rodivšijsia i rabotavšij do etoho na kraju Hrodnienskoj obłasti.
 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Śpiavačku Meryjem Hierasimienka na praciahu dvuch hadoŭ źbivaŭ muž43

Śpiavačku Meryjem Hierasimienka na praciahu dvuch hadoŭ źbivaŭ muž

Usie naviny →
Usie naviny

«Kava stanie raskošaj». Biełarusy šakavanyja cenami ŭ kramach16

«Apantanaści hieapalitykaj, jak u Rasii, u nas siońnia niama». Historyk parazvažaŭ, ci pieražyvuć biełarusy «russkij mir»16

Rubia patłumačyŭ zajavu Trampa pra zbroju dla Ukrainy za košt NATA

«Horad pracoŭnaj słavy 1941—1945». U Baranavičach adkryli manumient ź dziŭnaj nazvaj9

U Biełarusi i Rasii raspracujuć štučny intelekt z tradycyjnymi kaštoŭnaściami4

Asudzili za «sadziejańnie ekstremizmu» byłoha dyrektara škoły

Vučonyja znajšli ahromnistaje radovišča zołata, jakoje źmiaščaje 99,999% usiaho zołata płaniety8

U Polščy adbyłosia DTZ z aŭtobusam, poŭnym biełarusaŭ3

Makron zajaviŭ pra hatoŭnaść adpravić va Ukrainu 50 tysiač vajskoŭcaŭ6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Śpiavačku Meryjem Hierasimienka na praciahu dvuch hadoŭ źbivaŭ muž43

Śpiavačku Meryjem Hierasimienka na praciahu dvuch hadoŭ źbivaŭ muž

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić