Jeŭrapiejskija kampanii z-za palityki Trampa mohuć viarnucca da supracoŭnictva z «Hazpramam»
Na fonie pierahladu Donaldam Trampam adnosin ź Jeŭropaj kiraŭniki bujnych enierhietyčnych kampanij u Jeŭrasajuzie pačali havaryć pra toje, što było niejmavierna jašče hod tamu. Francuzskija i niamieckija kampanii ciapier nazyvajuć impart rasijskaha hazu, u tym liku ad «Hazprama», dobraj idejaj, piša Reuters.

Adnu z zajaŭ ab mahčymym adnaŭleńni pastavak z Rasii zrabiŭ vykanaŭčy vice-prezident francuzskaj kampanii Engie Dzidźje Chało:
«Kali va Ukrainie nastanie razumny mir, my mahli b viarnucca da abjomaŭ pastavak u 60 miljardaŭ kubamietraŭ, moža być, 70 miljardaŭ kubamietraŭ u hod, uklučajučy zvadkavany pryrodny haz», — skazaŭ jon.
Pa słovach Ało, Rasija mahła b zabiaśpiečvać 20-25% patrebaŭ ES, a nie 40%, jak da vajny va Ukrainie.
Kampanija Engie, jakoj častkova vałodaje francuzskaja dziaržava, da vajny była adnym z najbujniejšych kupcoŭ hazu ŭ «Hazprama», adznačaje Reuters.
Viartańnie da impartu rasijskaha hazu dapuściŭ u razmovie z ahienctvam i kiraŭnik TotalEnergies Patryk Pujane:
«Jeŭropa nikoli nie vierniecca da impartu 150 miljardaŭ kubamietraŭ [hazu] z Rasii, jak da vajny… Ale ja b pastaviŭ, moža być, na 70 miljardaŭ kubamietraŭ».
Jon zaklikaŭ ES dyviersifikavać pastaŭki i pieraściaroh ad praźmiernaj zaležnaści ad ZŠA.
Pry hetym Francyja, jakaja maje raźvituju atamnuju enierhietyku, užo ciapier maje adnu z samych raznastajnych sistem enierhazabieśpiačeńnia ŭ Jeŭropie. Hiermanija ž, jakaja doŭhi čas abapirałasia na tanny rasijski haz dla padtrymki pramysłovaha siektaru, maje tut značna mienš mahčymaściaŭ.
Krystof Hiunter, kiraŭničy dyrektar niamieckaj kampanii InfraLeuna, jakaja kiruje chimičnym parkam Łojna — adnym z najbujniejšych chimičnych kłastaraŭ u Hiermanii, u jakim raźmieščanyja pradpryjemstvy Dow Chemical, Shell i inšyja, — skazaŭ, što mnohija jahonyja kalehi zhodnyja ź nieabchodnaściu viarnucca da rasijskaha hazu, ale samu hetuju temu jon nazvaŭ tabujavanaj.
«Adnaŭleńnie pracy trubapravodaŭ [«Paŭnočny patok»] pryviadzie da bolšaha źnižeńnia cenaŭ, čym lubyja biahučyja prahramy subsidyj», — skazaŭ jon.
«Nam patrebien rasijski haz, nam patrebnaja tannaja enierhija — usio adno, adkul jana pastupaje», — skazaŭ Kłaŭs Paŭer, dyrektar siaredniepamiernaha naftachimičnaha pradpryjemstva Leuna-Harze.
«My možam sabie ŭjavić adnaŭleńnie pryjomu abo transpartavańnia rasijskaj nafty paśla ŭstalavańnia miru va Ukrainie», — skazaŭ ministr ekanomiki niamieckaj fiederalnaj ziamli Brandenburh Daniel Kieler.
U hetaj ziamli ŭ horadzie Šviet-na-Odery znachodzicca NPZ, jaki častkova naležyć «Rasnafcie».
Źmieny ŭ rytorycy adbyvajucca na fonie zaniepakojenaści Jeŭropy ŭ suviazi z zaležnaściu ad amierykanskaha ZPH, adznačaje Reuters.
Navukovaja supracoŭnica Centra hłabalnaj enierhietyčnaj palityki Kałumbijskaha ŭniviersiteta Taćciana Mitrova miarkuje, što taryfnaja vajna Trampa ŭzmacniła zaniepakojenaść Jeŭropy z nahody hetaj zaležnaści.
«Stanovicca ŭsio bolš składana razhladać amierykanski ZPH jak niejtralny tavar: u peŭny momant jon moža stać hieapalityčnym instrumientam», — padkreśliła jana.
Vysokapastaŭleny jeŭrapiejski dypłamat skazaŭ Reuters, što nie moža vyklučyć, što ZŠA vykarystoŭvajuć abmiežavańnie ekspartu ZPH u jakaści instrumienta cisku.
U Jeŭropy nasamreč zastajecca mała varyjantaŭ. Pieramovy z najbujniejšym suśvietnym pastaŭščykom ZPH Kataram zatarmazilisia, a razhortvańnie adnaŭlalnych krynic enierhii choć i paskarajecca, adnak tempy jaho niedastatkovyja, kab ES adčuvaŭ siabie ŭ biaśpiecy.
Kali Rasija ŭvarvałasia va Ukrainu, Jeŭrasajuz rezka skaraciŭ zakupki hazu ŭ Rasii. Praz heta ŭ 2023 hodzie «Hazpram» upieršyniu za 25 hadoŭ atrymaŭ čystyja straty na 629,1 miljarda rubloŭ. U 2024 hodzie straty kampanii vyraśli da 1,08 tryljona rubloŭ.
U 2024 hodzie, pa danych Jeŭrakamisii i LSEG, rasijski haz zabiaśpiečyŭ 18,8% impartu ES: 11,4% pa trubach i 7,4% — u zvadkavanym vyhladzie. U sukupnaści hetaja dola akazałasia navat bolšaj, čym u ZPH ad ZŠA (16,7%).
U pieršym kvartale 2025 hoda, praŭda, situacyja kardynalna źmianiłasia. Sukupnyja rasijskija pastaŭki, pavodle źviestak analityčnaha centra Bruegel, abrynulisia da 10,1 miljarda kubamietraŭ z 14,1 miljarda kvartałam raniej. Heta adbyłosia ŭ vyniku prypynieńnia tranzitu praz Ukrainu i padzieńni impartu ZPH da samaha nizkaha ŭzroŭniu ź pieršaha kvartała 2021 hoda. U toj ža čas zakupki ŭ ZŠA dasiahnuli «biesprecedentnaha» ŭzroŭniu, skłaŭšy rekordnyja 18,4 miljarda kubamietraŭ.
Jak Biełarusi vyžyć u novym prahmatyčnym śviecie, ci iści na kampramis? Adkaz Astapieni
Na rašeńnie Trampa ŭvieści myty suprać usiaho śvietu akazaŭ upłyŭ fejkavy ekśpiert
«Jeŭropa hatovaja adkazać». Ursuła fon der Lajen prakamientavała abvieščanuju Trampam handlovuju vajnu
ZŠA nie pieršy raz u historyi viaduć handlovyja vojny. Ci prynosili pośpiech papiarednija?
«Rejhan pieravaročvajecca ŭ trunie». Demakraty daručyli adkazvać Trampu sienatarcy, čyj pradzied uciok u Amieryku z Kojdanava
Kamientary