Mierkavańni2828

«Nie Łukašenka vinavaty. I nie siłaviki». Mackievič pra pracu nad pamyłkami

Były palitviazień, fiłosaf, mietadołah Uładzimir Mackievič u intervju «Svabodzie» raskazaŭ pra pamyłki, jakija jon i biełaruskaje hramadstva zrabili ŭ 2020-m.

Uładzimier Mackievič. Fota: «Svaboda»

— Spadar Uładzimir, vy trymali miesiačnuju paŭzu na interviju paśla vychadu z turmy, užo pačali troški vykazvać svoj pohlad na toje, što ciapier adbyvajecca, što adbyłosia za piać hadoŭ. Ci znajšli vy ŭ turmie niejkija novyja tłumačeńni taho, dzie Biełaruś, hramadztva apynulisia? I jakoj vy pabačyli Biełaruś z-za miažy pa vychadzie ź viaźnicy?

 Apynuŭšysia ŭ turmie, ja mieŭ čas, natchnieńnie zrabić pracu nad pamyłkami — svaimi asabistymi, našymi ahulnymi, palityčnymi, hramadzkimi, stratehičnymi, taktyčnymi. Napiaredadni 20‑ha hoda, sam 20‑ty hod, nu i potym, što adbyvałasia dalej. Ja šmat što napracavaŭ. I tolki pytańnie ŭ tym, kamu heta patrebna tut. Za hety miesiac ja moža nie pierakanaŭsia, ale ž skłałasia padazreńnie, što tut nichto pracu nad pamyłkami nie rabiŭ.

— Jakaja vaša pamyłka? Da 20‑ha hodu, mahčyma, paśla 20‑ha hodu?

— Ja šmat pamyłak narabiŭ. Pieršaja pamyłka ŭ tym, što ja niedastatkova hučna moh havaryć. Bo ja nie kłapaciŭsia pra svaju reputacyju, pra svoj imidž. Było šmat ludziej, jakija adrazu admoŭna sustrakali ŭsio, što b ja nie skazaŭ. I tamu ja nia mieŭ dastatkovaha ŭpłyvu na spačatku štab Babaryki, a potym na abjadnany štab. Choć adtul prychodzili ludzi sa mnoj raicca, kansultacyi peŭnyja pravodzilisia, ale ž było šmat takich daradcaŭ, jak i ja. Tyja, chto prymali rašeńnie, tyja, chto arhanizoŭvali pracesy na palityčnym, hramadzkim, vuličnym uzroŭni, vymušany byli prymać kampramisnyja rašeńni, nia majučy mahčymaści vyznačycca z najlepšymi rašeńniami.

Heta była maja asabistaja pamyłka. Ja — metadolah pa-raniejšamu. Byŭ, jość i zastajusia. Ja byŭ u hetym kole. Ja byŭ adzin ź niamnohich, chto rychtavaŭsia da 2020‑ha hoda, chto viedaŭ, što budzie adbyvacca. Viedaŭ peŭnyja taktyčnyja ci stratehičnyja zachady, jakija treba rabić, ale ž nia mieŭ upłyvu.

My mieli dla paśpiachovych, słušnych vynikovych dziejańniaŭ litaralna dva tydni paśla 9 žniŭnia. I ŭ hety čas pavinna była adbycca časovaja i kampramisnaja centralizacyja dziejańniaŭ. Ale momant byŭ upuščany. I tut ja prosta adyšoŭ u bok, mianie navat adchilili ŭ bok, i ŭsio paciahnułasia da parazy.

— Spadar Uładzimier, historyja nia maje ŭmoŭnaha ładu, ale tym nia mienš, viartajučysia ŭ 20‑y hod, ci byli šansy na pieramohu? Pry jakich umovach?

 Tak, hetyja šansy byli dva tydni paśla 9 žniŭnia. I tut jość stary, viadomy praź Lenina stratehičny pryncyp: siońnia rana, a zaŭtra pozna. Voś hety momant pamiž tym, što rana, a potym pozna, u nas ciahnuŭsia litaralna dva tydni, nia bolej. My nie skarystalisia hetymi dniami, potym byli aryštavanyja Maksim Znak, jaki razumieŭ sytuacyju, ale taksama nia mieŭ upłyvu. Potym toje, što adbyłosia z Kaleśnikavaj, z vyhnańniem z krainy Cichanoŭskaj. My zhubili inicyjatyvu. A dalej užo, kali niama inicyjatyvy, niama arhanizacyjnaha impulsu, usio tolki inercyjna raźvivałasia i my rabili niešta, kab nie adbyłosia horšaha.

— A chto adkazny za hetyja pamyłki?

— Ja liču heta svajoj asabistaj adkaznaściu i svajoj asabistaj parazaj. I ja hatovy razmaŭlać surjozna tolki z tymi, chto hatovy pryznać taksama, što jon adkazny za svaje pamyłki i za našyja ahulnyja pamyłki. A kali pierakładać adkaznaść, vinavacić kahości inšaha, heta vielmi drennaja maniera. Ja zaraz baču, što ŭsie vinavaciać adzin adnaho. I ad hetaj zvyčki treba admovicca jak maha chutčej. Davajcie raźbiracca z tym, za što adkazvaje kožny. Nie Łukašenka vinavaty, i nia tyja siłaviki, jakija pieramahli, bo jany vorahi. Vinavatyja my, što nie zmahli pieramahčy svaich vorahaŭ. I tolki my. Nu i ja ŭ tym liku.

Kamientary28

  • !
    22.10.2025
    U tym liku nie treba było tady kryčać "my užie pobiedili".
  • Jo
    22.10.2025
    Dyk jakija kankretna pamyłki byli ŭ hetyja dva tydni? A to iznoŭ niejkaja vada na małace.
  • Viktaś
    22.10.2025
    U 20m šansa nie było. Kab pačaŭsia niejki supraciŭ, Rasieja uviała b vojski i pierastralali b jak u Kazachstanie. Rasiejcy ŭžo byli navučanyja dośviedam Ukrainy i hatovy byli siłaj dušyć.

Ciapier čytajuć

Načalnik milicyi Brahina stralaŭ u svaju žonku. Jana cudam vyžyła3

Načalnik milicyi Brahina stralaŭ u svaju žonku. Jana cudam vyžyła

Usie naviny →
Usie naviny

Biełarus zdavaŭ na pravy 75 razoŭ. Ale zdaŭ ža!3

U Polščy zatrymali biełarusa, jaki hulaŭ kala čyhunki

Kala 20 vyzvalenych palitviaźniaŭ jedzie praz Polšču ŭ Litvu2

Źjaviłasia videa momantu vybuchu ŭ Homieli na vulicy Kosarava5

U Smalavičach navahodniuju jołku pastavili prosta na prajeznaj častcy6

Na polska-biełaruskaj miažy biełaruskim skaŭtam pieradali Betlejemski ahoń miru FOTY1

Biełarusa, abvinavačanaha ŭ padryvach ciahnikoŭ na BAMie, asudzili ŭ Rasii na 22 hady1

Butan vydzielić 10 tysiač bitkojnaŭ na raźvićcio futurystyčnaha «Horada ŭśviadomlenaścii»

«Z nas śmiajalisia va ŭsim śviecie. Jany bolš nie śmiajucca». Tramp vystupiŭ sa zvarotam da nacyi. Pra što havaryŭ?21

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Načalnik milicyi Brahina stralaŭ u svaju žonku. Jana cudam vyžyła3

Načalnik milicyi Brahina stralaŭ u svaju žonku. Jana cudam vyžyła

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić