Viadomy błohier Andrej Pavuk, jaki niadaŭna ŭładkavaŭsia pracavać kiroŭcam tralejbusa ŭ Vilni, nie parazumieŭsia ź litoŭskaj kalehaj-dyśpietčarkaj i trapiŭ u moŭny skandał. Na situacyju adreahavaŭ navat mer Vilni. Andrej Pavuk raskazaŭ «Našaj Nivie», čamu tak dziejničaŭ i navošta chadziŭ u palicyju.

«Pryznaŭ, što łachanuŭsia, kali razmaŭlaŭ z dyśpietčarkaj»
Koratka nahadajem sutnaść kanfliktu. Pavuk apublikavaŭ videa taho, jak jon pa-rusku razmaŭlaje z dyśpietčarkaj u tralejbusnym parku. Taja adkazvała pa-litoŭsku, i błohier, pa jaho słovach, paprasiŭ padpisčykaŭ pierakłaści.
Vyśvietliłasia, Pavuk pierabłytaŭ raskład pracy i pryjšoŭ na stancyju ŭ svoj vychodny dzień. Dyśpietčarka, jakaja zvyčajna razmaŭlała ź im pa-rusku, adkazvała jamu pa-litoŭsku. Pavuk, nie zrazumieŭšy, padumaŭ, što jamu chočuć pastavić propusk.
Paźniej błohier vydaliŭ videa, ale jaho paśpieli zaŭvažyć litoŭskija aktyvisty i ŚMI.
Kab dadatkova vybačycca pierad litoŭskaj kalehaj, Pavuk padaryŭ joj bukiet kvietak.
«Ja ŭsio zrabiŭ, kab nivieliravać kanflikt, pryznaŭ, što łachanuŭsia, kali razmaŭlaŭ z dyśpietčarkaj. Ale potym adna litoŭskaja aktyvistka pierapościła videa, jakoje ja vydaliŭ, zabluryła tvar i raspaŭsiudziła. Voś praź jaje i pajšła ŭsia šura-bura. Ja joj napisaŭ: «Navošta ty maju hańbu raznosiš?» Ale było pozna — videa ŭžo razyšłosia», — kaža błohier.
Pacikavilisia ŭ Andreja, ci źmianiłasia staŭleńnie kaleh pa tralejbusnym parku da jaho paśla kanfliktu.
«Ciapier ja na balničnym, nie byŭ na pracy paśla hetaha, ad apieracyi adychodžu», — raskazvaje jon.
Što Pavuk rabiŭ u palicyi
Niadaŭna Andrej Pavuk chadziŭ u palicyju — jaho vyklikali na apytańnie ŭ jakaści śviedki. Akazałasia, jon padaŭ zajavu ŭ palicyju na litoŭski telekanał TV3. Błohier aburyŭsia siužetam pra jaho kanflikt z dyśpietčarkaj.
«Z repartažu ŭ hledača stvarajecca ŭražańnie, što ja sadziejničaju radykalizmu ŭ Respublicy Litva. U svaim siužecie telekampanija TV3, nie razabraŭšysia, skaziła sutnaść taho, što adbyvajecca, i vystaviła mianie čałaviekam, jaki nibyta radykalizuje hramadstva», — napisaŭ Pavuk u sacsietkach.
«Ja nikoha nie abražaŭ, nijakaj palityki ŭ hetym nie było, — tłumačyć jon «Našaj Nivie». — Heta byŭ unutrany kanflikt, nie bolš».
«U palicyi da mianie pastavilisia narmalna, razmaŭlali praź pierakładčyka. Ja im rastłumačyŭ, što budu abaraniać siabie ŭsimi zakonnymi sposabami. Bo na pracy mianie taksama prynižali — miechanik kryčaŭ matam i nie chacieŭ dapamahčy. Heta taksama častka hetaj historyi, ale jaje čamuści nie raspaŭsiudžvajuć», — kaža Pavuk.
Pa jaho słovach, jon taksama padaŭ zajavy ŭ palicyju na dvuch litoŭskich aktyvistaŭ.
«Adzin napisaŭ, što ja «z kamandy Cichanoŭskaj», druhi — što ja «ździekujusia ź litoŭskaj movy». Heta chłuśnia. Ja nie kplu, ja vyvučaju movu praz tvorčaść. Navat pieśniu napisaŭ. Bo litoŭcy łajucca pa-rusku, a ja z hetaha zrabiŭ fiłasofskaje pytańnie: «Jak pa-litoŭsku skazać — idzi ty nach*r?» Heta ž sacyjalnaja tema — i pra litoŭskuju movu, i pra jaje čyściniu, i pra dvajnyja standarty niekatorych ludziej. A jany ŭspryniali heta jak abrazu. Ale ja nikoha nie kryŭdziŭ, prosta pakazaŭ supiarečnaść. Ja nie parušyŭ nivodnaha zakona i nivodnaj maralnaj normy», — ličyć jon.
Pavuk ličyć, što jaho abaraniaje artykuł 29 Kanstytucyi Litvy — ludziam harantujecca roŭnaść, zabaraniajecca dyskryminacyja pa prykmiecie nacyjanalnaści, pachodžańnia i movy.
«Ja nie złosny, ja prosta adkryta kažu pra toje, što baču»
Namieśnik staršyni Kamiteta nacyjanalnaj biaśpieki i abarony Siejma Litvy Łaŭrynas Kaščunas rezka raskrytykavaŭ dziejańni i vykazvańni błohiera. Pavodle jaho słoŭ, heta prajava niepavahi da dziaržavy i jaje movy, i za takija ŭčynki čałavieka varta pazbaŭlać prava žyć i pracavać u Litvie.
«Kaščunas, naprykład, pavioŭ siabie jak papulist, — ličyć Andrej. — Jon chryścijanski demakrat, a pavodzić siabie jak čałaviek, jaki šukaje nahodu dla kryku. Chrystos by tak nie zrabiŭ. Ja hatovy ź im sieści i pahavaryć — spakojna, pa-ludsku.
Ciapier mianie zaprasili ŭ efir na litoŭskaje telebačańnie, pytalisia, ci budu hatovy naŭprost dyskutavać z Kaščunasam. Ja hatovy».
Adreahavaŭ na moŭny kanflikt i mer Vilni Vałdas Biankunskas: jon zajaviŭ, što prapanuje stvaryć prahramu moŭnaj padrychtoŭki dla supracoŭnikaŭ pradpryjemstvaŭ haradskoha samakiravańnia.
«Značyć, ja nie darma heta ŭsio prajšoŭ, — ličyć Pavuk. — Navat mer adreahavaŭ, choča pačać vyrašać prablemu. Dyk čym drenna, što ja padniaŭ takoje pytańnie?
Tak, mnie ciažka, ale ja nie sumniavaŭsia ni siekundy, što maju racyju. Niekatoryja biełarusy mianie padtrymlivajuć, choć i cicha — bajacca navat u Litvie, u demakratyi. A ja nie bajusia. Ja adstajaŭ svaju hodnaść. I kali paśla hetaha mianie niechta choča zrabić voraham — niachaj.
Ale ja viedaju, što ja čałaviek dobry. Ja nie złosny, ja prosta adkryta kažu pra toje, što baču.
Ja ŭ žyćci šmat pamyłak rabiŭ, ale nikoli nie bajaŭsia pryznacca i nikoli nie bajaŭsia iści napierad. I ciapier taksama nie bajusia. Bo maŭčać — heta nie pra mianie».
 
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
         
        
Kamientary