Hramadstva22

Histaryčny majontak va Ušackim rajonie nabyŭ za biescań rasijanin

Histaryčny majontak «Małyja Dolcy», jaki znachodzicca ŭ vioscy Novaje Žyćcio Ušackaha rajona, byŭ pradadzieny na aŭkcyjonie za 101 rubiel hramadzianinu Rasii. Tarhi adbylisia 23 studzienia 2026 hoda na płatformie Biełaruskaj univiersalnaj tavarnaj biržy. Papiaredniaja sproba prodažu ŭ 2024 hodzie nie mieła pośpiechu, bo ŭdzielnikaŭ nie znajšłosia, piša «Anłajnier».

Fota: «Anłajnier»

Budynak uźviali ŭ pačatku XIX stahodździa. Spačatku jon naležaŭ siamji Vierańko, a paźniej, u pačatku XX stahodździa, pierajšoŭ da rodu Suščynskich. Na apošnim aŭkcyjonie startavaja cana składała 42 rubli (adnu bazavuju vieličyniu), a krok tarhoŭ — 2,10 rubla. Dla paraŭnańnia, u 2024 hodzie majontak sprabavali pradać za 40 rubloŭ.

Pavodle ŭmoŭ prodažu, pakupnik abaviazany ŭziać na siabie achoŭnyja abaviazki jak ułaśnik historyka-kulturnaj kaštoŭnaści. Akramia samoha budynka, jamu biez dadatkovaha aŭkcyjonu budzie pieradadzieny ŭ arendu i ziamielny ŭčastak. U majontku dazvalajecca vieści lubuju zakonnuju haspadarčuju dziejnaść, ale pačać jaje nieabchodna nie paźniej jak praz try hady paśla zaklučeńnia damovy kupli-prodažu.

Majontak pabudavany ŭ eklektyčnym styli: fasad i vuhły ŭpryhožanyja pilastrami, pa viersie ścien ciahniecca karniz, a z boku parku majecca cokalny pavierch. Raniej pieršy pavierch vykarystoŭvaŭsia dla pražyvańnia, a na druhim znachodziŭsia letni pakoj.

Pieršapačatkova majontak uklučaŭ piać nasielenych punktaŭ, młyn, karčmu, chlebnuju kramu i draŭlanuju Śviata-Mikałajeŭskuju carkvu. U 1880 hodzie tut było 18 dvaroŭ i amal dźvie sotni žycharoŭ. U pačatku XX stahodździa ŭ hetych ścienach pastavili adnu z najpieršych biełaruskich pjes — «Michałka», što ličycca rańnim uzoram nacyjanalnaj dramaturhii.

Paśla vajny ŭ budynku raźmiaščaŭsia internat. Paśla pažaru jon niekalki hadoŭ stajaŭ pustym, ale ŭ 1976 hodzie byŭ adnoŭleny. U saviecki pieryjad tut pracavali kantora kałhasa, sielski kłub, biblijateka, a ŭ padvałach dziejničała majsternia pa vyrabie konskaj zbrui.

Kłub i biblijateka zakrylisia ŭ 2011 hodzie, a pošta i elektrasietki — u 2013-m. Apošnija dvanaccać hadoŭ budynki majontka nie vykarystoŭvalisia. U 2020 hodzie jaho ŭnieśli ŭ śpis materyjalnych historyka-kulturnych kaštoŭnaściaŭ.

Kamientary2

  • 101'rub.
    23.01.2026
    A što hramadzianie RB hrošaj nie znajšli?
  • płavali znajem
    24.01.2026
    101rub. našli by, no nie sotni tysiač na vosstanovlenije zdanija. Kromie toho, hramadzianie RB v otličije ot prišłoho rośsijanina chorošo znajut, čto pośledujet za vosstanovlenijem zdanija za ich sčiet: jeho otbierut

Ciapier čytajuć

Palitviaźniaŭ pa ŭsioj krainie apytvajuć: paśla pamiłavańnia vy chočacie zastacca ŭ Biełarusi ci źjazdžać?9

Palitviaźniaŭ pa ŭsioj krainie apytvajuć: paśla pamiłavańnia vy chočacie zastacca ŭ Biełarusi ci źjazdžać?

Usie naviny →
Usie naviny

Kaleśnikava adkazała, ci praŭda, što jana schudnieła da 45 kh u kałonii12

Marazy adstupiać u čaćvier

Sieviaryniec źviarnuŭsia da Kaleśnikavaj: Maša, ty naša!22

Naŭsieda: Ja budu siarod tych, chto najbolš žorstka patrabuje padaŭžeńnia sankcyj ES suprać Biełarusi7

Milicyja znajšła niečakanuju nahodu aštrafavać minčuka za rolik u sacsietkach8

Inicyjatyva «Budźma biełarusami!» pryznanaja «ekstremisckim farmavańniem»6

Najchaładniej hetaj nočču było na Paleśsi, ale minimum nie pabity

U Minsuviazi patłumačyli, čamu tak i nie admianili roŭminh z Rasijaj3

Biełpoł: «Epštejn nie dajechaŭ da Biełarusi». A kim byli baćki jaho kachanki Karyny Šulak?9

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Palitviaźniaŭ pa ŭsioj krainie apytvajuć: paśla pamiłavańnia vy chočacie zastacca ŭ Biełarusi ci źjazdžać?9

Palitviaźniaŭ pa ŭsioj krainie apytvajuć: paśla pamiłavańnia vy chočacie zastacca ŭ Biełarusi ci źjazdžać?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić