Z Maskvy. Błoh Alesia Čajčyca2727

Znoŭ pra homaseksualizm

Ci žyvuć hetyja ludzi ŭ harmonii z Kosmasam i adpaviednaści z svaim paklikańniem jak Mužčyny ci Žančyny, chaj jany sami raźbirajucca z Boham

Voś nadta nie chaciełasia ŭ čarhovy raz pisać na hiej-tematyku. Tema nahetulki zajezdžanaja i hetak časta abmierkavanaja, što spyniacca na joj u čarhovy raz moža padaścisia lišnim i praźmiernym.

Ale ž toje, što raspaviadajuć udzielniki razahnanaj demanstracyi, maŭčać nijak nie dazvalaje:

Z łukašystami ŭsio zrazumieła i tak, ale ž uražvaje, kolki tych kamientaroŭ u ŽŽ, dzie hetyja nibyta kansiervatary i nibyta apazicyjaniery plaskajuć u dałoni pierad AMAPam.

U niekatorych ludziej jak byccam zdaryłasia abvastreńnie stakholmskaha sindroma: narešcie znajšli za što liznuć bot, jaki ŭ paradku vyklučeńnia ŭdaryŭ nie ich, a kahoś inšaha.
Hańba.

Reč nie hetulki ŭ staŭleńni da seksualnych mienšaściaŭ i ichnaha pryvatnaha žyćcia (jakaja nam da hetaha sprava?), a prosta ŭ pavazie da inšych ludziej, chaj i adroznych ad nas.

Nijakaj pahrozy hramadstvu jany sami pa sabie nie niasuć, a dla patryjotaŭ-maralizataraŭ jość proćma bolš vostrych prablem, na jakija źviarnuć svaju praviednuju ŭvahu.
Tolki voś niešta padkazvaje, što kamuści kudy cikaviej paabražać ŁHBT i pademanstravać tut svaju mužyckaść i ŭdałość, čym pajści pavałanciorstvavać da sirotaŭ u internat.

Adnačasova pajšła i chvala represij suprać biaskryŭdnaj byccam by kampanii «Havary prazdu». Zrazumiejcie: dla ŭładaŭ što hiei, što maładafrontaviec z bieł-čyrvona-biełym ściaham, što rasijskamoŭnaja kampanija «Havary praŭdu» — źjavy adnaho paradku. Vysłužycca ni pierad kim nie atrymajecca: nichto nie budzie vas mienš žorstka bić na nastupnaj demanstracyi, dzie vy, miž inšym, možacie nie viedajučy hetaha apynucca poruč ź biełaruskamoŭnym hiejem, jak na videa vyšej.

***

Pra homaseksualizm jak taki ja ŭžo kaliś vykazvaŭsia, i mahu chiba što paŭtarycca:

***

Intymnaje žyćcio čałavieka — reč vielmi pryvatnaja i asabistaja, i tamu kali intymnaje žyćcio niekatoraj častki hramadztva robicca pradmietam hramadzkaj dyskusii, aŭtar hetych radkoŭ ličyć siabie ŭ pravie raspavieści takija-siakija aspekty i jahonaha ŭłasnaha žyćcia.

Aŭtar hetych radkoŭ ličyć siabie hieteraseksuałam. Jon prytrymlivajecca mierkavańnia, što

Boh nie zdarma stvaryŭ ludziej žančynami i mužčynami, i što praciahnieńnie roda, jakoje naturalna moža adbyvacca vyklučna praz kantakt mužčynskaha i žanočaha, jaŭlaje saboju vialiki mistyčny akt, symbaličnaje ŭvasableńnie dvaičnaha charaktara Kosmasa i naradžeńnia Novaha praz hetaje spałučeńnie «iń» i «jań», metafaryčnych «ziamli» i «nieba», «nočy» i «dnia», «cotnaha» i «niacotnaha».
Praciahnieńnie roda aŭtar ličyć adnoj z važnych zadačaŭ u, asabista, svaim žyćci, bo pierad hetym svoj rod praciahnuli ŭsie biez vyklučeńnia jahonyja prodki. Pieradać hetu svojeasablivuju estafetu z hienaŭ, viedaŭ, dośviedu i vychavańnia novym ludziam jon ličyć pačesnym abaviazkam kožnaha mužčyny i kožnaj žančyny.

Pry hetym, aŭtar hetych radkoŭ ličyć siabie choć i pravym, ale liberałam. A heta aznačaje nia bolš, čym toje, što jon nia ličyć, što maje prava vyrašać za inšych darosłych i śviadomych ludziej, jak jany pavinny arhanizoŭvać svajo pryvatnaje žyćcio i čym jany pry hetym pavinny kiravacca. I navat kali ludzi chočuć ładzić svajo pryvatnaje žyćcio čynam, jaki radykalna adroźnivajecca ad ideałaŭ aŭtara, heta nie źjaŭlajecca nahodaj dla abrazaŭ i kanfliktaŭ:

ci žyvuć hetyja ludzi ŭ harmonii z Kosmasam i adpaviednaści z svaim paklikańniem jak Mužčyny ci Žančyny, chaj jany sami raźbirajucca z Boham.
Takoje asabistaje mierkavańnie aŭtara.

Bolš za toje, aŭtar ličyć, što

seksualnaja aryjentacyja nia robić čałavieka drennym i niebiaśpiečnym dla hramadztva. Tym bolej, što ŭniosak, jaki pradstaŭniki seksualnych mienšaściaŭ robiać u žyćcio čałaviectva, nie abmiažoŭvajecca ichnym nietradycyjnym uładkavańniem svajho pryvatnaha žyćcia.
Aŭtar lubić muzyku Piatra Čajkoŭskaha, Fredy Merkjury i Ełtana Džona, a Rudolfa Nurejeva ličyć vybitnym tancoram. Siarod pradstaŭnikoŭ seksualnych mienšaściaŭ šmat prasłaŭlenych aktoraŭ, muzykaŭ, mastakoŭ. Dla niekatorych hetych ludziej pieraadoleńnie kompleksaŭ i pryznańnie, urešcie, svajoj nietradycyjnaj aryjentacyi, mabyć, paspryjała raskryćciu tvorčaha patencyjała, ci, moža, prosta zrabiła ich bolš ščaślivymi ludźmi. Ale čym heta drenna? Kamu heta naškodziła?

Šmatlikija z tych, chto nie znachodzić arhumentaŭ suprać prava homaseksualistaŭ na pryvatnaje žyćcio, realizujuć svaju hamafobiju ŭ supraciŭleńni pa nastupnych punktach: 1) Praviadzieńnie hiej-paradaŭ, 2) Rehistracyja dziaržavaj homaseksualnych partnerstvaŭ ci šlubaŭ, 3) Usynaŭleńnie homaseksualnymi parami dziaciej. Pasprabujem adkazać.

1) Hiej-parady — heta zajaŭleńnie seksualnymi mienšaściami svaich pravoŭ i taho, što jany nie saromiejucca svajoj seksualnaj aryjentacyi. Nu, a dla tysiač udzielničajučych u hetych mierapryjemstvach hieteraseksuałaŭ — heta prosta zabaŭlalny karnavał, čym jon u pieršuju čarhu i źjaŭlajecca. Praciŭniki ličuć hiej-parady «prapahandaj homaseksualizma». Nie zaŭvažajučy hetaha, jany amal pramym tekstam pryznajucca, što ludziej (moža, ich samich?) tearetyčna možna sahitavać (!) zrabicca homaseksualistami. Ci moža, skažam, hieteraseksualny čytač-mužčyna prydumać, pry jakich abstavinach jon moh by pierastać lubić žančynaŭ i zrabicca hiejem? Aŭtar datyčna siabie takich abstavinaŭ prydumać nia moža — navat dziesiać ci dvaccać hiej-paradaŭ ci navat interviju z homaseksualnym čałaviekam u «Našaj Nivie» ź jaho samoha hieja nia zrobiać.

2) Čamu by homaseksualistam nia dać mahčymaść harantavać svaje pravy datyčna spadčyny, majomaści, svajactva i inšyja praź instytut, analahičny šlubu? Čamu nie ablehčyć ludziam žyćcio, chaj hetych ludziej i paraŭnalna nievialikaja kolkaść u našym hramadztvie? Nam škada ci što? Z čaho heta niekatoryja ludzi tak zakłapočanyja na temu, aby zrabić žyćcio svaim homaseksualnym suajčyńnikam paskładaniej?

3) Čamu nie dazvolić homaseksualnym param usynaŭlać dziaciej? Kali ŭ ludziej źjaŭlajecca žadańnie dapamahčy sirotam, vychavać ich, dać mahčymaść naviedvać dobruju škołu, pastupić va ŭniversytet —

čamu treba supraćstajać hetamu žadańniu tolki z-za taho, što vychavanaje dzicia vyraście z dumkaj, što «siamja ź dźviuma mamami» ci «dvuma tatami» nie źjaŭlajecca čymś žachlivym?
Padkreślu, zusim nie abaviazkova heta dzicia samo vyraście homaseksualistam, bo ŭsiož natura jość naturaj i seksualnaja aryjentacyja (pahatoŭ tradycyjnaja, narmalnaja) vyznačajecca pryrodaj u značna bolšaj stupieni, čym vychavańniem. Tym bolej, što najbolš vierahodnymi alternatyvaj usynaŭleńniu z boku homaseksualistaŭ źjaŭlajecca sučasny biełaruski internat z halečaj i amal što adsutnaściu perspektyvaŭ, akramia nizkajakasnaj adukacyi ci kryminała. Adnaho z sta dziaciej, daj boža, usynoviać zamiežnki — što dobra dla dziciaci, ale dla Biełarusi i biełaruskaha hramadztva taki čałaviek budzie ŭžo niezvarotna zhubleny.

Niaŭžo chaj lepiej čałaviek vyraście bandytam ci nazaŭždy źjedzie ź Biełarusi, čym budzie prosta talerantna stavicca da sekualnych mienšaściaŭ?

Uvohule, zvažajučy na aznačanyja u pačatku hetaha dopisa ideały,

pohlady homaseksualistaŭ, što imknucca da ŭsynaŭleńnia sirot, subjektyŭna vyklikajuć u aŭtara bolš sympatyi, čym pohlady hieteraseksualnych śviadomych «čajłdfry»
(z pohladami rasiejskamoŭnych čajłdfry možna aznajomicca tut — http://community.livejournal.com/ru_childfree). Chacia i čajłdfry, zrazumieła, majuć prava sami vyrašać pytańnie nakont taho, ci žadajuć jany praciahvać svoj rod. U dačynieńni da seksualnych adnosinaŭ, što majuć na mecie vyklučna fizyčnuju asałodu, a nie stvareńnie siamji i praciahnieńnie roda, aŭtar subjektyŭna nia bačyć pryncypovaj roźnicy, ci adbyvajecca jany pamiž ludźmi roznych pałoŭ ci adnaho i taho ž poła.

Hramadztva nie pavinna prymušać homaseksualistaŭ nia być homaseksualistami i nie pavinna psavać hetym ludziam žyćcio z-za ich seksualnaj aryjentacyi.

A ŁHBT, u svaju čarhu, nie pavinny, naprykład, prymušać hramadzkuju arhanizacyju pad nazvaj Katalicki kaścioł błasłaŭlać homaseksualnyja sajuzy, kali heta supiarečyć katalickim kaštoŭnaściam.
Jany pavinny dobra pradumvać maršruty hiej-paradaŭ, kab, naprykład, nia vieści ich mima dziciačych ustanovaŭ (bo hiej-parad — heta darosłaje eratyčnaje mierapryjemstva) ci relihijnych abjektaŭ i kab vyklikać mieniej razdražnieńnia ŭ suhramadzianaŭ, kamu hiej-parady nie padabajucca z estetyčnych ci inšych pryčynaŭ. Jak i lubyja ludzi, jany pavinny adkazna stavicca da vychavańnia dziaciej. A taksama jany pavinny nie šukać hamafobiju tam, dzie jaje niama (bo nia vyklučana, što niekatoryja «prafesijnyja homaseksualisty» i ŭ hetym dopisie paznachodziać «prajavaŭ hamafobii»).

Usie pavinny pavažać svabodu i pravy inšych ludziej, u tym liku pravy na pryvatnaje žyćcio i na samavyraz. U tym liku kali hetyja inšyja ludzi — homaseksualisty. Davajcie ŭsie budziem spakojna stavicca adno da adnaho, navat kali nie padzialajem pohlady ci ład žyćcia. Napeŭna, ad hetaha ŭsim budzie lepiej.

Kamientary27

Ciapier čytajuć

Piać hadoŭ tamu «dydžei pieramien» uklučyli Coja na dziaržaŭnym mierapryjemstvie. Što ź imi ciapier?1

Piać hadoŭ tamu «dydžei pieramien» uklučyli Coja na dziaržaŭnym mierapryjemstvie. Što ź imi ciapier?

Usie naviny →
Usie naviny

Biełarus znajšoŭ manietu I stahodździa. Ci možna na joj uzbahacicca?2

Tramp zajaviŭ, što, «napeŭna», nie pojdzie na treci termin2

«Fłahštok» skłaŭ kartu načnych pralotaŭ dronaŭ nad Homielščynaj. Situacyja niezvyčajnaja6

Pamior były prezident Rumynii, jaki adyhraŭ klučavuju rolu pry źviaržeńni Čaŭšesku

Zialenski raskazaŭ, jak vajna paŭpłyvała na jaho zdaroŭje5

Prezidentku Šviejcaryi abvinavačvajuć u naniasieńni krainie miljardnych strataŭ, bo nie ŭmieła razmaŭlać z Trampam7

Viačorka adkazaŭ Kavaleŭskamu, jaki «niečakana raźviarnuŭ svaje pazicyi na 180 hradusaŭ»: Ni ŭ jakim razie samim nie panižać staŭki13

Na eBay pradajuć biełaruskuju manietu za 2750 dalaraŭ

Hiermanija pierad vučeńniami «Zachad-2025» pierakidaje svaje źniščalniki ŭ Polšču

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Piać hadoŭ tamu «dydžei pieramien» uklučyli Coja na dziaržaŭnym mierapryjemstvie. Što ź imi ciapier?1

Piać hadoŭ tamu «dydžei pieramien» uklučyli Coja na dziaržaŭnym mierapryjemstvie. Što ź imi ciapier?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić