Sport22

Forma zbornaj Haici vyklikała sapraŭdny furor na Zimovych Alimpijskich hulniach. Ale jaje ledź nie zabaranili

Choć Haici na Zimovych Alimpijskich hulniach 2026 hoda ŭ Miłanie i Karcina d'Ampieca buduć pradstaŭlać usiaho dva spartsmieny, ich ciažka budzie nie zaŭvažyć na cyrymonii adkryćcia — internet užo čakaje ich źjaŭleńnia. Ale taki ažyjataž moh i nie zdarycca: pieršuju viersiju formy nie zaćvierdziŭ Mižnarodny alimpijski kamitet, piša Telegraf.news.

Kali dumać pra Haici, to zimovy sport, łyžy i śnieh — heta apošniaje, što prychodzić u hałavu. Ale hetyja stereatypy nie pieraškodzili krainie z Karybskaha rehijonu adpravić svaich pradstaŭnikoŭ na Zimovyja Alimpijskija hulni. Heta tolki druhija zimovyja hulni dla Haici, a pradstaŭlajuć jaje łyžniki Ryčardsan Vijano i Styviensan Savar. I choć zbornaja nievialikaja, jaje abaviazkova zapomniać — kali nie dasiahnieńniami, to stylovym vyhladam.

Niadaŭna ŭ sietcy pakazali aficyjnuju formu haicianskaj zbornaj, i fatahrafii imhnienna raźlacielisia pa sacsietkach. Mnohija padumali, što heta praca štučnaha intelektu: nu nie moža aficyjnaja forma vyhladać jak pakaz mod! Ale heta sapraŭdnaja forma spartsmienaŭ Haici, pry tym — adzinaja na Hulniach-2026, pafarbavanaja ŭručnuju.

Dyzajn zrabiła Steła Žan — italjanskaja dyzajnierka z haicianskimi karaniami pa maciarynskaj linii. Jana ŭžo stvarała formu dla spartsmienaŭ svajoj radzimy, u tym liku dla Letnich Alimpijskich hulniaŭ 2024 hoda ŭ Paryžy. Tady jaje dyzajn taksama adroźnivaŭsia ad zvykłych spartovych kaściumaŭ i bolš nahadvaŭ modny podyum.

Adnak hety zimovy ažyjataž moh i nie adbycca. Pieršuju viersiju formy zabaraniŭ MAK z-za parušeńnia praviłaŭ alimpijskaha niejtralitetu — nielha vykarystoŭvać palityčnyja, relihijnyja ci rasavyja simvały.

Pieršapačatkova na formie była vyjava haicianskaha revalucyjaniera Fransua Tusiena-Łuvierciura, jaki ŭ 1804 hodzie dapamoh miascovym rabam vyzvalicca i dasiahnuć niezaležnaści Haici ad Francyi. MOK paličyŭ taki palityčny sens nieprymalnym. Ale i ŭ źmienienaj viersii jość namioki — na karcinu miascovaha mastaka Eduarda Dziuvala-Kary, dzie Łuvierciur pakazany na čyrvonym kani. Samoha vieršnika prybrali, a kania, jaki «idzie da pieramohi», pakinuli.

«Haicianskaja kamanda ŭžo pieramahła», — časta pišuć u sacsietkach.

Sami haicianie taksama ličać, što ŭdzieł u Zimovaj Alimpijadzie — užo dasiahnieńnie.

«Pryniaćcie ŭdziełu Haici ŭ Zimovych Alimpijskich hulniach — heta simvał, heta zajava, a nie vypadkovaść, — skazaŭ pasoł Haici ŭ Italii Handzi Tomas. — Mahčyma, my nie zimovaja kraina, ale my nacyja, jakaja nie abmiažoŭvajecca čužymi čakańniami. Adsutnaść — heta samaja niebiaśpiečnaja forma zabyćcia».

Kamientary2

  • Otiec Zasandalin
    06.02.2026
    Siehodnia my vsie haitianie.
  • Ihar
    07.02.2026
    Skromno umołčav, čto było v tom 1804m - vyriezano pohołovno vsie biełoje nasielenije. Posmotrim siehodnia na riezultat - na youtube jesť sravnienije Haiti i Dominikany, raspołožiennych na odnom ostrovie, vklučaja raźnicu v mientalitietach. Roždiennyj połzať letať nie možiet

Ciapier čytajuć

Što takoha adbyvajecca ŭ ekanomicy, što Łukašenka to aščadžaje na elektryčnaści, to choča skaracić čynoŭnikaŭ?3

Što takoha adbyvajecca ŭ ekanomicy, što Łukašenka to aščadžaje na elektryčnaści, to choča skaracić čynoŭnikaŭ?

Usie naviny →
Usie naviny

Biełaruskaja čyhunka adkryła sietku kaviarniaŭ samaabsłuhoŭvańnia1

«Heta praciahvałasia nie adzin dzień». U Babrujsku patrabujuć pakarać haspadara, jaki žorstka abychodzicca z sabakam padčas prahułki2

U italjanskich Alpach mahutnaja łavina syšła sa schiłu i nakryła hrupu łyžnikaŭ VIDEA3

U adnym z alimpijskich zabiehaŭ pa šort-treku pieramohu niečakana atrymaŭ spartsmien, jaki išoŭ apošnim VIDEA1

U Kalifornii z hor syšła łavina, jak minimum dziesiać čałaviek źnikli bieź viestak

U Minsku pradajuć alej koštam amal 1000 rubloŭ za litr1

The Economist: Kreml prapanavaŭ siamji Trampa za źniaćcie sankcyj doli ŭ enierhietyčnych aktyvach9

Niedaloka ad čyhunačnaha vakzała ŭ Minsku budujuć novuju pravasłaŭnuju carkvu7

Čarha na dva hady: jak muziej Pietrusia Broŭki staŭ samym deficytnym miescam dla spatkańniaŭ

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Što takoha adbyvajecca ŭ ekanomicy, što Łukašenka to aščadžaje na elektryčnaści, to choča skaracić čynoŭnikaŭ?3

Što takoha adbyvajecca ŭ ekanomicy, što Łukašenka to aščadžaje na elektryčnaści, to choča skaracić čynoŭnikaŭ?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić