Hramadstva

Hazprom moža abmiežavać pastaŭki hazu ŭ Biełaruś

Kali Minsk nie viernie zapazyčanaść pierad manapalistam u pamiery 137 młn. dalaraŭ.

«Hazprom» moža abmiežavać pastaŭki hazu ŭ Biełaruś, kali jana nie viernie zapazyčanaść pierad manapalistam u pamiery 137 młn. dalaraŭ, paviedamlajuć rasijskija «Viedomosti» sa spasyłkaj na krynicy, blizkija da hazavaha kancerna.

Vydańnie paviedamlaje, što listy z papiaredžańniami nakiravanyja ŭ «Biełtranshaz» i ŭrad Biełarusi. Pavodle infarmacyi krynic, pramoj pahrozy skaračeńniu pastavak hazu ŭ Biełarusi tam niama, ale «Hazprom» nahadvaje, što pry najaŭnaści daŭhoŭ moža prymianiać sankcyi zhodna z kantraktam, u tym liku abmiežavańni na pastaŭku.

Jak paviedamlałasia raniej, doŭh Biełarusi pierad «Hazpromam» u 137 młn. dalaraŭ pa vynikach pieršaha kvartała ŭtvaryŭsia ŭ vyniku apłaty respublikaj hazu pa canie, nižejšaj za kantraktnuju. U adpaviednaści z kantraktam cana na haz dla Biełarusi ŭ pieršym kvartale ŭstanoŭlena na ŭzroŭni 169,22 dalara, tym nie mienš Biełaruś apłačvała pastaŭki hazu zychodziačy z cany ŭ 150 dalaraŭ.

Biełaruś nie adnojčy havaryła ab žadańni kuplać sioleta haz u Rasii pa canie prykładna 150 dalaraŭ.

Zhadanaja situacyja vielmi padobnaja na letašniuju, nahadvajuć »Viedomosti»: u I kvartale 2009 hoda kantraktnaja cana dla «Biełtranshaza» składała 210,32 dalara za 1 000 kub. m, a prahnoz na ŭvieś hod — kala 150 dalaraŭ.

Vydańnie adznačaje, što Biełaruś vyrašyła nie vydatkoŭvać lišnija hrošy ŭ pačatku hoda i płaciła adrazu «siaredniehadavyja» 150 dalaraŭ, tamu ŭžo da siaredziny 2009 hoda doŭh dasiahnuŭ 244 młn. dalaraŭ. «Hazprom» papiaredziŭ Biełaruś, što kancern u adpaviednaści z kantraktam moža źviarnucca ŭ sud ci pajści na skaračeńnie pastavak, praŭda, da hetaha nie dajšło. Da IV kvartała cana dla «Biełtranshaza» źniziłasia da 121,98 dalara, nievialiki doŭh zastaŭsia, ale Biełaruś jaho zapłaciła.

Sioleta paŭtaryć heta nie atrymajecca, zapeŭniła «Viedomosti» krynica, blizkaja da «Hazproma». Prahnoz siaredniaj cany dla Biełarusi na 2010 hod — 185‑187 dalaraŭ. Z ulikam płana pa zakupcy (amal 21 młrd kub. m) ahulnaja suma apłaty pavinna skłaści 3,9 młrd. dalaraŭ, a pa canie, jakuju płacić Biełaruś zaraz, jana składzie tolki 3,15 młrd. Takim čynam, da kanca hoda doŭh Biełarusi pierad hazavym kancernam moža vyraści da 800 młn. dalaraŭ.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Prosty biełarus ździviŭ ludziej, kali ŭ Hiermanii pryznavaŭsia ŭ lubovi da Łukašenki. Ale akazałasia, što jon niaprosty12

Prosty biełarus ździviŭ ludziej, kali ŭ Hiermanii pryznavaŭsia ŭ lubovi da Łukašenki. Ale akazałasia, što jon niaprosty

Usie naviny →
Usie naviny

Biełarusam prapanavali paspytać manhastany1

Na Kubie adbyŭsia poŭny błekaŭt, 11 miljonaŭ bieź śviatła9

Tramp: Ja da ich źviartajusia nie tamu, što jany nam patrebnyja, a chaču pahladzieć na reakcyju11

Na mikaševickim «Hranicie» padčas pracy zahinuŭ rabočy

«Nivodnaj malekuły». Jeŭrakamisija nie źbirajecca adstupać ad palityki admovy ad rasijskich resursaŭ1

«Ad vendžańnia kurej ja admoviŭsia zusim». Mahiloŭski inžynier raskazaŭ pra śpiecyfiku hatavańnia rybnych i miasnych dalikatesaŭ1

ZŠA dazvalajuć vieźci naftu Iranu dla taho, kab jon dazvalaŭ rabić heta inšym4

«Uzrovień entuzijazmu dla mianie maje značeńnie». Tramp zhadaŭ pra krainy, jakija nie chočuć dapamahać jamu ŭ Armuzskim pralivie6

U čym pryčyna niezadavolenaści žycharoŭ mikrarajona Lebiadziny ŭ Minsku? Voś što nasamreč tam płanavali budavać8

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Prosty biełarus ździviŭ ludziej, kali ŭ Hiermanii pryznavaŭsia ŭ lubovi da Łukašenki. Ale akazałasia, što jon niaprosty12

Prosty biełarus ździviŭ ludziej, kali ŭ Hiermanii pryznavaŭsia ŭ lubovi da Łukašenki. Ale akazałasia, što jon niaprosty

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić