Nad Mazyrom i Mahilovam zaŭvažyli niezvyčajnyja abłoki, padobnyja da NŁA FOTAFAKT
Telehram-kanał «Mietieovajb» apublikavaŭ fotazdymki ad padpisčykaŭ, zroblenyja ŭ Mazyry i Mahilovie, nazvaŭšy toje, što na ich vyjaŭlena, lentykularnaj vobłačnaściu.

Lentykularnyja (abo linzapadobnyja) abłoki — redkaja źjava dla raŭninnaha krajavidu Biełarusi, piša vydańnie «Smartpres». Jany ŭtvarajucca tady, kali vilhotnyja pavietranyja patoki sustrakajuć na svaim šlachu pieraškody, naprykład, pahorki ci ŭzvyššy.

Mazyrščyna i Mahiloŭščyna źjaŭlajucca prydatnymi miescami dla ich źjaŭleńnia ŭ našaj krainie. Mazyr mieścicca na adnym z samych vysokich punktaŭ krainy — Mazyrskaj hradzie, a reljef Mahilova vyłučajecca svajoj uzhorystaściu i pierapadami vyšyń. Mienavita takija asablivaści miascovaści stvarajuć nieabchodnyja barjery dla pavietra.

Hałoŭnaja admietnaść hetych abłokaŭ u tym, što jany padajucca nieruchomymi navat pry mocnym vietry. Nasamreč pavietra prachodzić skroź ich: z adnaho boku vobłaka pastajanna farmujecca, a ź inšaha — rastaje.

Dla Biełarusi kožnaje źjaŭleńnie takich «linzaŭ» stanovicca značnaj padziejaj dla naziralnikaŭ. Jak praviła, ich fiksacyja śviedčyć pra chutkuju źmienu nadvorja.

Kamientary
Niaŭžo tuman prachodziŭ praz našyja hory i nakruciŭ abłokaŭ?
I NŁA tut uvohule nie pry čym. Što za soram.
Realna tut druhi miechanizm stvareńnia "linz": tonki vilhotny słoj vobłačnaści, jaki raskručvajecca mocnym vietram na vyšyni, što adbyvajecca pierad prachodam chałodnaha frontu (paŭzie z zachadu siońnia).