Paśla pieramohi — vajna
Interviju prezydenta nacyjanalnym kanałam 27 studzienia apanenty družna vykryli jak pieradvybarčuju ahitacyju. Ale ci ŭsie zaŭvažyli, što heta byŭ jašče j seans psychalahičnaje padrychtoŭki nasielnictva da imaviernaj hazavaj vajny?
Interviju prezydenta nacyjanalnym kanałam 27 studzienia apanenty družna vykryli jak pieradvybarčuju ahitacyju. Ale ci ŭsie zaŭvažyli, što heta byŭ jašče j seans psychalahičnaje padrychtoŭki nasielnictva da imaviernaj hazavaj vajny?
Miž inšym, pieršy mesydž aficyjny lider zrabiŭ jašče 12 studzienia ŭ Dokšycach. Praz hrukat prapahandysckich barabanaŭ mała chto pačuŭ tady źlaciełuju ź jahonych vusnaŭ repliku: «Tannaha hazu nia budzie!».
A ci mnohija źviarnuli ŭvahu na niadaŭniuju ścipłuju natatku ŭ aficyjoznych medyjach, što ŭ 2008 hodzie ŭrad miarkuje raspačać budaŭnictva AES?
Nu a 27 studzienia ŭžo na samym pačatku prahramnaha interviju było zaznačana: mienavita hazavaja pryviazka da Rasiei — hałoŭnaje, što nie daje nam pačuvacca całkam niezaležnaj krainaj.
Što da koštu błakitnaha paliva, dyk prezydent zrabiŭ akcent: pakul što Rasieja nibyta nie źbirajecca pryciskać apošniaha chaŭruśnika da ścienki. Pakul što! Treba razumieć, dalej — nadvoje babka varažyła. Va ŭsiakim razie, kiraŭnika krainy nadta chvaluje vialikaja enerhajomistaść ajčynnaha tavaru. Jon zaklikaŭ vynachodzić sučasnyja technalohii dy stanavicca na inavacyjnyja rejki.
Pradčuvańniem ekanamičnych ciažkaściaŭ možna patłumačyć i jašče adno pryznańnie: maŭlaŭ, daj boh nadalej naroščvać VUP nie na dzieviać, a chacia b na piać-šeść adsotkaŭ štohod. Miž tym, pavodle infarmavanych krynicaŭ, na Ŭsiebiełaruski schod padrychtavany prajekt sacyjalna-ekanamičnaj prahramy z rostam VUP ciaham novaj piacihodki na 46—55% (ad 7 da 10% štohod). Niešta nie sychodzicca buchhalteryja!
Admietna, što kiraŭnik Biełarusi musiŭ vykazać enerhietyčnuju zakłapočanaść adrazu paśla sustrečy z kramloŭskim lideram u Pieciarburzie. Pavodle rasiejskich krynicaŭ, u kuluarach samitu ludzi Pucina nia ŭtojvali razdražnieńnia. Bo Miensk roham upiorsia ŭ pytańni kanstytucyjnaha aktu (adčuvajučy ŭ prajekcie pastki), a za pierachod na adzinuju valutu zapatrabavaŭ apryjory nieprymalnuju kampensacyju — 1,8 miljardu dalaraŭ štohod.
Taki ž hłuchi numar moža vyjści i ź «Biełtranshazam». Nie vypadkova vice-premjer Siamaška dniami zaznačyŭ: my, maŭlaŭ, ad pieramoŭ nie adkručvajemsia, ale j ad daŭno nazvanaha koštu ($5 miljardaŭ!) adstupać nie źbirajemsia.
Dyj sam kiraŭnik krainy, adbivajučy varožy pijar (što ŭ Sočy ŭpotaj paabiacaŭ Pucinu trubu), impetna zajaviŭ: «Łukašenka ničoha nie addaŭ i nie addaść».
Prahučała ščyra. Tak što ŭ «Hazpromie», badaj, rana pacirali ruki, paličyŭšy, što biełaruskaja truba ŭžo ŭ kišeni. Maskva, musić, zabyłasia na ŭroki 2001 hodu. Kažuć, tady pierad vybarami rasiejskija aliharchi taksama pačuvalisia bieź piaci chvilin haspadarami łasych kavałkaŭ biełaruskaj ułasnaści, a paśla — «łachami», jakich «kinuli».
Liberalny ekanamist Jarasłaŭ Ramančuk prahnazuje, što praz hod, a mo j raniej, Biełaruś moža źviedać taki samy hazavy šantaž, jak niadaŭna Ŭkraina.
A kali Maskva dobra razzłujecca, dyk skončycca i durnica z naftaju, na pierapracoŭcy jakoj Biełaruś siońnia zarablaje niabačanyja hrošy. Za pradukcyju našych NPZ Eŭropa achvotna vykładaje takija hrošyki, što nijakich investycyj u buržujaŭ prasić nia treba.
Pakul što...
Ramančuk ličyć całkam imaviernaj sytuacyju, kali na tle raźjušanaści Kramla, šalonaha padaražańnia enerhanośbitaŭ dy pilnaj patreby ŭ investycyjach biełaruski režym budzie vymušany pajści na stvareńnie bolej cyvilizavanaha biznes-klimatu. I navat na niejkuju demakratyčnuju kasmetyku, kab ułahodzić Eŭropu.
Taja ž, badaj, budzie radaja lubym prykmietam «vypraŭleńnia» biełaruskaha enfant terrible. Urešcie, šencić ža hulać u intehracyju z Rasiejaj užo adzinaccaty hod, dyk čamu b nie pieranieści ŭdały dośvied na zachodni kirunak?
Darečy, šerah niezaležnych ekspertaŭ miarkujuć, što Łukašenka pa vialikim rachunku — ekanamičny prahmatyk. Jon čujna reahuje na źmienu kańjunktury i patreby tych haspadarčych strukturaŭ, ad jakich naŭprost zaležyć dabrabyt systemy.
Miž tym u Biełarusi sfarmavaŭsia ładny słoj latentnych nuvaryšaŭ, jakim karcić šykavać adkryta. Mnohija namenklaturščyki achvotna kanversavali b uładu va ŭłasnaść. Hetyja pamknieńni taksama niemahčyma strymlivać viečna navat žaleznaj rukoju.
Ci vypadkova ŭvosień byŭ padpisany šerah ukazaŭ, jakija, na dumku ekspertaŭ, faktyčna stvarajuć karkas žorstka kiravanaj z samaha vierchu pryvatyzacyi dla peŭnaha koła? Heta moža być, darečy, i svojeasablivym uznaharodžańniem paśla novaj «elehantnaj pieramohi».
Narodu ž za novuju piacihodku abiacana stvaryć «dziaržavu dla čałavieka» (za savieckim časam byŭ žart: «...i my viedajem hetaha čałavieka»). Aficyjny lider patłumačyŭ, što budzie «nia tak, jak raniej, kali ŭ kramie ci ŭ aščadnaj kasie na ciabie, jak źmiaja, niechta sipić».
Karaciej, hramadzianam musiać paŭsiudna naładzić kulturnaje absłuhoŭvańnie. Ale ž kulturna absłuhoŭvali i Švejka ŭ varjatni: sanitary navat u prybiralni vakoł jaho ščyravali. «Tam takaja svaboda, što j sacyjalistam nia śniłasia», — chvaliŭsia potym hieroj Haška.
Kali ž surjozna, dyk u ajčynnaj kancepcyi «dziaržavy dla čałavieka» — ni hu-hu pra palityčny pluralizm, hramadzianskuju inicyjatyvu, kankurencyju idej dy elitaŭ. Navat pra naležny infarmacyjny servis, pra medyjnuju raznastajnaść (a to ž i televizar uklučyš — abaviazkova «jak źmiaja, niechta sipić»).
Narešcie, u hetaj «dziaržavie dla čałavieka» niama miesca takomu paniatku, jak pravy čałavieka. Prasiekčy ž akno ŭ Eŭropu vyklučna za košt pryncypu adnaho akna — nadta prablematyčna.
A tak usio super. Švejk byŭ by na siomym niebie.
Kamientary