Śviet1313

Pryniasicie vybačeńni za aperacyju «Visła»

Suśvietny kanhres ukraincaŭ choča, kab Polšča vypłaciła rekampensacyi za aperacyju «Visła» 1947 h. i pryznali hienacyd ukrainskaha narodu.

Suśvietny kanhres ukraincaŭ choča, kab Polšča vypłaciła rekampensacyi za aperacyju «Visła» 1947 h. i pryznali hienacyd ukrainskaha narodu.

U zvarocie, razasłanym pa ŭsim śviecie, Suśvietny kanhres ukraincaŭ zaklikaŭ Radu Eŭropy, AAN dy inšyja mižnarodnyja arhanizacyi schilić Polšču da pryznańnia, što praviedzienaja ŭ 1947 h. akcyja «Visła» była vielizarnaj etničnaj čystkaj. Suśvietnaja hramadzkaja dumka pavinna, zaznačajecca ŭ zvarocie, prymusić Varšavu prynieści vybačeńni dy vypłacić rekampensacyi achviaram zhadanaj čystki.

Aŭtary zajavy zaznačajuć: «Etničnaja čystka siarod ukraincaŭ padčas akcyi «Visła» jość najvialikšaj trahiedyjaj, jakaja napatkała ŭkrainski narod z časoŭ Haładamoru ŭ 1932‑33 hh, a taksama strašnych pakutaŭ Druhoj suśvietnaj. Suśvietny kanhres ukraincaŭ źviartaje ŭvahu Rady Eŭropy, ABSE, EZ, AAN na toje, što polski ŭrad adkryta admoviŭsia asudzić akcyju, pieraprasić ukraincaŭ, a taksama vypłacić rekampensacyi achviaram akcyi «Visła». Suśvietny kanhres ukraincaŭ miarkuje, što nieabchodny nacisk z boku ŭradaŭ inšych krainaŭ pavinien schilić Polšču da pravilnaha kroku».

Aŭtary taksama źviarnulisia da prezydenta Ŭkrainy, kab toj zrabiŭ pytańnie častkaj ŭkrainska‑polskich stasunkaŭ».

Kiraŭniki ŭkrainskaj dyjaspary, jakija składajuć Kanhres, nahadvajuć, što padčas praviedzienaj u 1947 h. vajskova‑palicejskaj aperacyi z terytoryi paŭdniova‑ŭschodniaj Polščy byli prymusova vysielenyja na paŭnočny zachad krainy bolš za 150 tys. ukraincaŭ i lemkaŭ. Šmat chto ź ich trapiŭ u pracoŭny lahier u Javožnie, jaki raniej źjaŭlaŭsia – jak jany padkreślivajuć – filijałam lahieru śmierci Aśviencim».

Na ich dumku, hetkuju čystku nia mohuć apraŭdać navat spasyłki Varšavy na Ŭkrainskuju paŭstanckuju armiju, što dziejničała na paŭdniovym uschodzie Polščy, bo – jak pišuć jany – u našaj krainie tady dziejničali šmatlikija padpolnyja ŭzbrojenyja arhanizacyi, a maštabnyja represii napatkali tolki ŭkraincaŭ.

Kamientary13

Ciapier čytajuć

«Prodki vadzili siabroŭstva sa Skirmuntam». Biełarus skłaŭ radavod, jaki ŭžo naličvaje 1900 čałaviek — jak u jaho atrymałasia?

«Prodki vadzili siabroŭstva sa Skirmuntam». Biełarus skłaŭ radavod, jaki ŭžo naličvaje 1900 čałaviek — jak u jaho atrymałasia?

Usie naviny →
Usie naviny

93 pryharadnyja aŭtobusy nie dajechali da kancavoha punkta maršrutu, u 43 vypadkach maršruty byli admienienyja

Łukašenka i Kola vyjšli prybirać śnieh25

13‑hadovaha chłopčyka źbili z noh padletki, što katalisia na ciubinhu. U jaho šmatlikija traŭmy

U Minsku rasčyščali dvor i adkapali trup mužčyny1

«Mnie nie patrebna mižnarodnaje prava — u mianie niama namieru pryčyniać ludziam škodu». Tramp patłumačyŭ, navošta jamu Hrenłandyja2

Žonka palitviaźnia napisała, što jaje muža jašče nie vyzvalili. Džon Koŭł joj adkazaŭ2

Aktyvist ź Biełastoka, jaki ciškom viarnuŭsia ŭ Biełaruś, byŭ u kiraŭnictvie «Narodnaj hramady»6

U Viciebsku śniehapad paškodziŭ dach futbolnaha manieža

Na vychodnych taksama budzie śnieh, a potym pachaładańnie da minus 26°S3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Prodki vadzili siabroŭstva sa Skirmuntam». Biełarus skłaŭ radavod, jaki ŭžo naličvaje 1900 čałaviek — jak u jaho atrymałasia?

«Prodki vadzili siabroŭstva sa Skirmuntam». Biełarus skłaŭ radavod, jaki ŭžo naličvaje 1900 čałaviek — jak u jaho atrymałasia?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić