Dziarždoŭh Biełarusi za 2011 hod vyras amal u čatyry razy
Ciapier jon składaje 144 trłn rubloŭ.
Dziaržaŭny doŭh Biełarusi pa vynikach 2011 hoda vyras u 3,8 razu i skłaŭ 144,134 trłn. rubloŭ. Pry hetym za śniežań u paraŭnańni ź listapadam jon uzros na 15,9%, paviedamiła Ministerstva finansaŭ.
Abjom źniešniaha dziarždoŭhu ŭ rublovym ekvivalencie vyras za minuły hod u 3,85 razu, u tym liku na 8,6% za śniežań — da 111,888 trłn. rubloŭ na 1 studzienia 2012 hoda.
Abjom unutranaha dziarždoŭhu skłaŭ 32,246 trłn. rubloŭ, pavialičyŭšysia ŭ 3,5 razu za 2011 hod, u tym liku na 51,3% za śniežań.
U struktury dziarždoŭhu doŭh centralnaha ŭrada skłaŭ 116,380 trłn. rubloŭ, pavialičyŭšysia ŭ 3,8 razu zaDoŭh subjektaŭ haspadarańnia, harantavany ŭradam, skłaŭ 27,754 trłn. rubloŭ, pavialičyŭšysia ŭ 3,6 razu za 2011 hod, u tym liku na 39,9% za śniežań.studzień-śniežań , u tym liku na 11,4% za śniežań.
Doŭh centralnaha ŭrada pa mietadałohii statystyki dziaržaŭnych finansaŭ MVF uklučaje abaviazacielstvy ŭrada pa dziaržaŭnych kaštoŭnych papierach, abaviazacielstvy ŭrada pierad Nacbankam, pa źniešnich pazykach mižnarodnych finansavych arhanizacyj, uradaŭ zamiežnych dziaržaŭ i inšych zamiežnych kredytoraŭ, a taksama abaviazacielstvy pa pradjaŭlenych da vykanańnia harantyjach urada.
Jak adznačajuć u Minfinie, rost dziaržaŭnaha doŭhu ŭ biełaruskich rublach abumoŭleny pieraacenkaj źniešniaha dziaržaŭnaha doŭhu ŭ vyniku devalvacyi nacyjanalnaj valuty ŭ mai i kastryčniku 2011 hoda.
Rost źniešniaha dziaržaŭnaha doŭhu zabiaśpiečany pryciahnieńniem niaźviazanych kredytnych resursaŭ dla papaŭnieńnia zołatavalutnych reziervaŭ. Heta ablihacyi na mižnarodnym finansavym rynku (800 młn. dołaraŭ), kredyt Antykryzisnaha fondu JeŭrAzES (1,24 młrd. dołaraŭ), Aščadnaha banka Rasii (1 młrd. dołaraŭ). Taksama rost doŭhu abumoŭleny finansavańniem za košt źniešnich dziaržaŭnych pazyk (Kitaj, MBRR) inviestycyjnych prajektaŭ u śfiery enierhietyki, pramysłovaści budaŭničych materyjałaŭ, sacyjalnaj śfiery.
Kamientary