Litaratura1111

Samy ščyry paet Bieraściejščyny

26 sakavika adznačaje 70-hadovy jubilej Ivan Arabiejka.

26 sakavika adznačaje 70-hadovy jubilej samy ščyry paet Brescka-Pinskaha Paleśsia Ivan Arabiejka. Rodam tvorca ź vioski Chmieleva Žabinkaŭskaha rajona, u svoj čas vyšejšuju adukacyju atrymaŭ u Biełaruskim palitechničnym instytucie, zakončyŭ Vyšejšyja litaraturnyja kursy ŭ Maskvie. Z 1968 hoda žyvie ŭ Breście, praŭda, ciapieraka ŭ horad pryjazdžaje tolki pa pilnaj patrebie, pasialiŭsia ŭ susiedniaj z radzimaju vioscy Žycin, jakaja za čatyry kiłamietry ad Chmieleva. Na rachunku Ivana Arabiejki dva paetyčnyja zborniki — «Uśled za soncam» i «Asieńni ranak». Na maju prapanovu adškadavać žmieniu vieršaŭ dla «Našaj Nivy» jubilar pryjazna adhuknuŭsia. Davajcie, šanoŭnyja čytačy, razam z Vami pačytajem novyja vieršy Ivana Arabiejki i pažadajem jamu doŭhija leta, lohkaści piara.

* * *

Pryśniłasia: ja ładnym dzieciukom
Biahu pa žycie lohka i pryhoža.
Dy raptam blisnuła, i hrymnuŭ hrom,
I chłynuŭ doždž, i zatrasłosia zbožža.

I ŭ mih adzin lahło jano płastom.
U poli štoś niačystaje viłosia:
Lacieŭ vichor z vałoškami, ź liściom,

I ŭščent ź ziamloj źmiašałasia kałośsie.

I adniało mnie movu, i ja zmoŭk,
I tak stajaŭ, napoŭnieny tryvohaj.
A hrom hrymieŭ, i vurkataŭ prarok:
— Jašče napieradzie tvaja daroha.

* * *

Nizinny kraj, moj kut abrany.
Tut cišynia, choć vudaj vudź.
Sivyja namitki tumanu
Čarot čaplajučy, płyvuć.

Svaje, čužyja tut drapiežyli.
Šaptali: «Kiń svoj kraj, zabudź».
Mnie ž śniacca tut pad Biełaviežaju
Kušlany, Viazynka, Albuć.

Ziamla dla pieśni nabalełaja.
Ziamla azior i kurhanoŭ.
Ci nie tamu zaviešsia Biełaju
Miž hetych biełych tumanoŭ?

* * *

Nie, ja nie ŭmior, ja ŭ hłyb siabie zašyŭsia.
I słuchaŭ śviet, dzivosny, daskanały.
Ja ŭ Puškina epitetam vučyŭsia,
A bolu i lubovi — u Kupały.

* * *

Nie, ja nie z tymi, chto kuje
Svajo žaleza ŭ bank šviejcarski,
Dušu chto lohka pradaje
Za łyžku niejkaj tam mačanki.

Chto za ciarnovy vydaje
Haniebny svoj vianok z harochu…
Ja z tymi, chto žyćcio piaje,
Jdučy za praŭdu na Hałhofu.

* * *

Vyjdu ŭ viečarovaje sutońnie
I pačuju — ŭ niebie kryk płyvie.
Raskažycie, što za sum vas honić,
Biežancy niabiesnyja maje?

Moža vy sabralisia zarana?
Z-za čaho taki badziažny los?
I kamu jana adrasavana
Hetaja žałoba z-pad niabios?

Moža vam było tut nieludzima
I sa mnoj vy doli adnaje?
Moža vy halokali Radzimie,
A jana vaš kryk nie pryznaje?

* * *

Caniu spakoj i šišyniu.
U vioscy bolej sonca, nieba.
La piečy siadzieš, la ahniu, —
Nijakich skarbaŭ i nie treba.

Nie dumajcie, što ja astyŭ,
Što krach, zakončana daroha.
Manacha kliča manastyr,
A mnie voś tut bližej da Boha.

Kamientary11

Ciapier čytajuć

Łukašenka pieraabuŭsia: Pozna ŭviečary Minsk pahruzili ŭ ciemru. Navošta? Ja ž ad vas hetaha nie patrabavaŭ18

Łukašenka pieraabuŭsia: Pozna ŭviečary Minsk pahruzili ŭ ciemru. Navošta? Ja ž ad vas hetaha nie patrabavaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

«Kubrakoŭ — małajčyna!». Łukašenka pachvaliŭ dziejnaść milicyi padčas napadu ŭ Smalavickim rajonie3

Žonka premjera Armienii Nikoła Pašyniana paviedamiła, što ich hramadzianski šlub zavieršany7

Telegram budzie całkam zabłakavany ŭ Rasii z 1 krasavika10

Biełaruska pakazała viačeru za 1600 rubloŭ u novym minskim restaranie. U sacsietkach spračajucca pra ceny3

Maks Korž vypuściŭ klip pa matyvach skandalnaha kancerta ŭ Varšavie. Heta vyhladaje jak manifiest25

Hetaj nočču tempieratura apuskałasia da 27 hradusaŭ

Žančyna paśla svarki z mužam pahražała padpalić siabie i dom1

Minčanka vyjaviła ŭ prodažy smažanuju rybu ź ćvillu

Cichanoŭskaja sustrełasia z Babarykam i Kaleśnikavaj28

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Łukašenka pieraabuŭsia: Pozna ŭviečary Minsk pahruzili ŭ ciemru. Navošta? Ja ž ad vas hetaha nie patrabavaŭ18

Łukašenka pieraabuŭsia: Pozna ŭviečary Minsk pahruzili ŭ ciemru. Navošta? Ja ž ad vas hetaha nie patrabavaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić