Hramadstva

Aktyvistaŭ niezaležnaha Sajuza palakaŭ u Hrodnie prysudžajuć da vialikich štrafaŭ

Redaktar haziety «Hłos z-nad Niemna» Hražyna Šałkievič pryhavorana da štrafu ŭ 50 bazavych vieličyniaŭ (5 młn. rubloŭ), piensijanierka Stanisłava Civunčyk — u 20 bazavych vieličyniaŭ (2 młn. rubloŭ). Takoje rašeńnie 6 červienia pryniaŭ sud Leninskaha rajona Hrodna, paviedamiŭstaršynia hałoŭnaha savieta niefarmalnaha Sajuza palakaŭ na Biełarusi Andrej Pačobut.

Abiedźvie žančyny pryznany vinavatymi ŭ pravaparušeńni, praduhledžanym artykułam 23.34 Kodeksa ab administracyjnych pravaparušeńniach (parušeńnie paradku arhanizacyi abo praviadzieńnia masavaha mierapryjemstva ci pikietavańnia).

Pavodle słoŭ Pačobuta, raspačaty praces nad hramadskim aktyvistam Eduardam Dmuchoŭskim pavodle anałahičnaha abvinavačańnia pieraniesieny na 7 červienia, bo sudździa zapatrabavaŭ ź milicyi videamateryjały pikieta.

«U sudzie Leninskaha rajona zaraz prachodziać piać pracesaŭ za niesankcyjanavany pikiet. Sudździ navat nie stali rabić pierapynak na abied z 13.00 da 14.00», — zaznačyŭ Pačobut.

***

Nahadajem, 1 červienia ŭ Hrodnie padčas niesankcyjanavanaha pikieta ŭ abaronu polskaj škoły kala budynka abłvykankama byli zatrymany prykładna 20 čałaviek, u tym liku niekalki žurnalistaŭ. Padstavaj dla praviadzieńnia pikieta stała zaniepakojenaść płanami stvareńnia ruskamoŭnych kłasaŭ u hrodzienskaj škole № 36 z polskaj movaj navučańnia.

Prykładna dva tydni tamu pasolstva Polščy ŭ Minsku nakiravała biełaruskim uładam adpaviednuju notu, u jakoj nahadała pra padpisanaje ź biełaruskimi partniorami pahadnieńnie, jakoje harantuje, što škoła № 36 u Hrodnie pavinna zastavacca polskamoŭnaj, bo jaje budaŭnictva poŭnaściu finansavałasia polskimi ŭładami. Suprać uviadzieńnia ŭ hetaj škole ruskamoŭnych kłasaŭ taksama vystupajuć mnohija baćki vučniaŭ. Jany padpisali pietycyju, u jakoj vykazana zakłapočanaść tym, što biełaruskija ŭłady imknucca takim čynam vycieśnić polskamoŭnaje navučańnie.

Načalnik adździeła adukacyi Leninskaha rajona Hrodna Siarhiej Łamieka zajaviŭ, što nichto nie razhladaje pytańnie ab źmienie statusu siaredniaj škoły № 36 Hrodna z polskaj movaj navučańnia. Abmiarkoŭvajecca pytańnie pra mahčymaść raźmiaščeńnia na bazie hetaj ustanovy navučańnia dvuch kłasaŭ susiedniaj škoły, jakaja pracuje ŭ režymie pierahruzki. Łamieka padkreśliŭ, što havorka idzie mienavita pra arendu dvuch navučalnych pamiaškańniaŭ u škole № 36.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Čempijon Biełarusi i Polščy trapiŭ za kraty praz toje, što źbieh ad słužby ŭ biełaruskim vojsku. A ciapier uvohule źnik2

Čempijon Biełarusi i Polščy trapiŭ za kraty praz toje, što źbieh ad słužby ŭ biełaruskim vojsku. A ciapier uvohule źnik

Usie naviny →
Usie naviny

U Minsku taksist raspyliŭ haz u tvar udzielniku DTZ, jaki nie vyzvaliŭ jamu darohu3

Ajcišnika z «Varhiejminha» sudzili pa rasstrelnym artykule. Padobna, za padtrymku Ukrainy — praŭda, zrabić jon ničoha nie paśpieŭ6

U Biełarusi vypuścili kinašedeŭr pra Kanstytucyju8

U Maskvie zamiest Muzieja historyi HUŁAHa adkryvajuć muziej, pryśviečany achviaram niamieckich nacystaŭ7

Čamu ciahniki ŭ minskim mietro siniaha koleru?10

U Minsku hruzavik zhubiŭ mietaličnyja truby3

Kamandujučy Nachvardyjaj Ukrainy: My možam vajavać jašče niekalki hadoŭ3

Tak prakamientavaŭ Alimpijadu, što daviałosia zvolnicca. Bos italjanskaha kanała narabiŭ pamyłak u efiry1

U Zambii vosiem miesiacaŭ nie mohuć pachavać byłoha prezidenta5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Čempijon Biełarusi i Polščy trapiŭ za kraty praz toje, što źbieh ad słužby ŭ biełaruskim vojsku. A ciapier uvohule źnik2

Čempijon Biełarusi i Polščy trapiŭ za kraty praz toje, što źbieh ad słužby ŭ biełaruskim vojsku. A ciapier uvohule źnik

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić