Hramadstva22

Biełaruski śpieŭ i tancy ŭ sercy Amieryki + fota

U subotu ŭ amierykanskim Saŭt-Ryviery prajšoŭ tradycyjny biełaruski fiestyval.

U subotu 4 žniŭnia biełaruska-amierykanskaja hramada ŭ horadzie Saŭt-Ryver, štat Ńju-Džersi, adśviatkavała svoj hadavy festyval.

Padzieja hetaja adbyłasia ŭ nievialikaj parkavaj zonie Biełaruska-Amierykanskaha Centru, što pry carkvie Śv. Eŭfrasińni Połackaj. U prahramie festyvalu byli pieśni, karahody, tancy, valejbolnaja hulnia.

Pracavała tradycyjnaja kuchnia z žaraninaj, hałubcami, blinčykami dy inšymi prysmakami. Adbyłasia taksama bahataja latareja. Ad haračaha dnia možna było achaładzicca ŭ zali z kandycyjaneram dy chałodnymi napojami.

Asablivaściu sioletniaha festyvalu była prysutnaść dvanaccaci asobaŭ haściej ź Biełastoččyny, jakija pryvieźli z saboju pjesu «Cacačnaja krama» aŭtarstva Leanida Drańka-Majsiuka na muzyku Hanny Babik.
Paśla pakazu pjesy adbylisia na traŭniku, što pamiž budynkam centru i carkvoj, tancy i śpievy, u jakich vystupili i biełastockija hości — hrupa starejšych vučniaŭ z nastaŭnicami-apiakunkami Barbaraj Piakarskaj i Alinaj Vaŭraniuk. Na nastupny dzień hości naviedali carkvu Žyrovickaj Božaj Maci ŭ susiednim z Saŭt-Ryveram horadzie Hajlend-Park, dzie taksama vystupili z pakazam pjesy dy infarmacyjaj pra biełaruskuju adukacyjna-kulturnuju dziejnaść na Biełastoččynie.

    Saŭt-Ryver — horad u centralnaj častcy štata Ńju-Džersi. Biełarusy stali pierasialacca siudy ŭ kancy XIX st., hnanyja ekanamičnym kryzisam z Rasijskaj imperyi. U pačatku XX st. słavianskija vychadcy ź Biełarusi składali ŭ Saŭt-Ryviery da traciny nasielnictva, zasialiŭšy pieravažna paŭdniovuju častku horada. Mienavita emihranty z vakolic Maładziečna i Vialejki pabudavali ŭ S-R. carkvu Śviatych Piatra i Paŭła, tady ŭ jurysdykcyi RPC.

    Źbiełarusizavaŭsia Saŭt-Ryver u pačatku 1950-ch ź pierasialeńniem u jaho niekalkich dziasiatkaŭ biełaruskich emihrantaŭ ź lahieroŭ dla pieramieščanych asob u Niamieččynie. Biełarusy zasnavali prychod Śv. Eŭfrasińni Połackaj u jurysdykcyi Kanstancinopalskaha patryjarchatu, zbudavali carkvu, Biełaruska-amerykanski hramadzki centar. U Saŭt-Ryvery dziejničali i dziejničajuć ciapier niekalki hramadzkich i sacyjalnych arhanizacyj, vydavalisia hazety i časopisy. Časopis «Biełaruskaja dumka» — nia błytać z hihinskim! — vydajecca i pa siońnia. U rysie horadu znachodziacca asobnyja biełaruskija mohiłki.

    Aktyŭnaje biełaruskaje žyćcio praciahvajecca ŭ haradku. Tak, 25 sakavika 2012 h. u Saŭt-Ryvery adznačyli Dzień Voli, ŭźniaćciem nacyjanalnaha ściaha kala budynku haradzkoha muzeju.

    U vieraśni 2010 h. u Saŭt-Ryvery prajšła tradycyjnaja sustreča biełarusaŭ ZŠA i Kanady.

Kamientary2

Ciapier čytajuć

ZŠA raspačali źniščeńnie iranskaha fłotu

ZŠA raspačali źniščeńnie iranskaha fłotu

Usie naviny →
Usie naviny

Źjaviłasia VIDEA traplańnia iranskaha «Šachieda» ŭ chmaračos u Bachrejnie

Rezidencyja ajatały Chamieniei lažyć u ruinach, što ź im samim — nieviadoma3

Rasija pahražaje vyjści ź pieramoŭ, kali joj nie addaduć uvieś Danbas12

U centry Minska zahinuŭ mužčyna, jaki kataŭsia pa Śvisłačy na sapbordzie3

Łukašenka na Łahojščynie pakałupaŭsia viłkami ŭ cialačym hnoi32

Praz port u Kłajpiedzie ŭ minułym hodzie pieravieźli kala 1 miljona ton biełaruskich i rasijskich hruzaŭ5

U Dubai abłomki iranskaj rakiety ŭpali kala piacizorkavaha hatela VIDEA2

CACHAŁ zajaviŭ pra zaviaršeńnie maštabnaha ŭdaru pa Iranie2

U Izraili pakazali ŭdary pa iranskich vajskoŭcach, jakija rychtavali rakiety da pusku VIDEA2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

ZŠA raspačali źniščeńnie iranskaha fłotu

ZŠA raspačali źniščeńnie iranskaha fłotu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić